Kardinál Koch bežne trávi na cestách polovicu svojej pracovnej doby, teraz chodí peši z bytu pri Svätopeterskej bazilike do neďalekého úradu. "Nemôžeme viesť dialóg sami so sebou," podotýka. Pandémia však poukázala na medzicirkevnú solidaritu, dodáva, napríklad predstavitelia kresťanských cirkví pozitívne reagovali na spoločnú modlitbu Otčenáš, ktorá minulú stredu ako akýsi "duchovný flash mob" obletela svet.
Súčasná situácia podnecuje k prehodnoteniu životných priorít, uvažuje ďalej kardinál Koch a z teologického pohľadu odkazuje na lisabonské zemetrasenie v roku 1755. Táto prírodná katastrofa radikálne predložila otázku, ktorou sa doteraz západné duchovné dejiny nezaoberali, a síce ako v súvislosti s takýmto utrpením hovoriť o Bohu. Niekdajší profesor dogmatiky v Luzerne kladie v odpovedi dôraz na Ježišov podiel na utrpení, čo je podľa jeho mienky "to najsilnejšie posolstvo, ktoré dnes kresťanstvo môže vydať, a práve v tejto dobe".
Voľný čas, ktorý nám bol darovaný, investujme do modlitby, radí švajčiarsky kardinál, do jeho duševného rozpoloženia sa teraz mieša "smútok, ale aj istota". "Sme v dobrých rukách," upozorňuje kardinál Koch a pripomína veľkonočnú nádej, "v ktorej má smrť predposledné slovo. Posledné, ktoré si Boh vyhradil pre seba, totiž znie: život".