Text dokumentu s názvom „Rozsievači nádeje. Prijať, chrániť a sprevádzať v terminálnom štádiu života“ predstavil 4. decembra v Madride na tlačovej konferencii predseda spomínanej komisie Mons. Mario Iceta za prítomnosti lekárov a zdravotníckych pracovníkov.
Biskupi v dokumente objasňujú tému konca života a pohľad nádeje. V Španielsku v tomto období rozprúdil verejnú debatu návrh predložený socialistickou stranou (PSOE) zahrnúť do verejného zdravotníckeho systému možnosť ukončenia života v prípadoch nevyliečiteľnej choroby, ktorá spôsobuje neznesiteľné fyzické alebo duševné stavy.
Dokument biskupov v siedmich kapitolách hovorí o lekárskej etike, paliatívnej starostlivosti, o neprípustnosti tzv. „úpornej terapie“ i o nevyhnutnosti pestovania kultúry úcty voči ľudskej dôstojnosti.
Špecifikom dokumentu je, že upozorňuje na významové krivenie pojmov, napr. na ponímanie slobody ako absolútnej voľnosti bez previazanosti s pravdou a dobrom, či na používanie „ideologických a sémantických eufemizmov“. To sú prípady, keď sa o „privodení smrti chorého“ rozpráva ako o jeho „dôstojnej smrti“, „autonómnom rozhodnutí“, „vyslobodení z bolesti“.
Prejavuje sa to aj v tendencii prezentovať zástancov života ako „spiatočníckych, neústupčivých, odporcov individuálnej slobody a pokroku“, či v šírení idey, že eutanázia údajne predstavuje „naliehavú požiadavku obyvateľstva“.
Španielski biskupi priamo vyvracajú početné argumenty propagátorov eutanázie, napríklad keď sa hovorí o „ukončení neznesiteľného utrpenia chorých“, biskupi odpovedajú ponukou paliatívnej starostlivosti. Alebo v zdôvodnení eutanázie ako „úkonu súcitu“, biskupi vyjadrujú, že nie je ľudské vyvolávať smrť, ale ľudské je „prijať chorého, podporiť ho a zmierňovať jeho bolesť“.
Tým, ktorí hovoria o eutanázii ako o „dôstojnej smrti“, biskupi odpovedajú, že ľudský život sám osebe má svoju dôstojnosť a zaslúži si byť prežitý bez ohľadu na kvalitu, a tým, čo o eutanázii hovoria ako o „znaku civilizácie“, španielska Cirkev pripomína, že civilizácia je založená na dôstojnosti ľudskej osoby nezávisle na okolnostiach, čiže rase, pohlaví, náboženstve, zdraví, duševných či ekonomických kapacitách.
Biskupi Španielska sa obracajú aj na krajiny, kde už eutanázia bola legalizovaná alebo dekriminalizovaná, a varujú, že aj jej povolenie v obmedzených prípadoch sa nakoniec rozšíri na jej užívanie, ako to bolo napríklad v Holandsku. To dokazuje, že „eutanázia a asistovaná samovražda poškodzujú celú spoločnosť a nejde len o čisto súkromnú záležitosť, ktorá by sa týkala iba chorého a jeho rodiny.“ Tieto praktiky „oslabujú základné spojivá spoločnosti a robia ju nenapraviteľne neľudskou“.
Španielski biskupi vyzývajú kresťanov, aby spolupracovali na podporovaní kultúry úcty k ľudskému životu, aby sa modlili za trpiacich a za ich láskavé bratské prijatie. Dokument končí citátom sv. Terézie z Kalkaty: „Život je krása, obdivuj ho; život je život, obraňuj ho.“