I dnes je vo svete mnoho takýchto svedkov viery, povedal pápež a ako príklad spomenul ukrajinských pútnikov Mukačevskej gréckokatolíckej eparchie, ktorí prišli na púť do Ríma pod vedením svojho eparchu Milana Šášika pri príležitosti 30. výročia znovunadobudnutia náboženskej slobody.
Na generálnej audiencii bola prítomná aj skupina slovenských pútnikov z Pápežských misijných diel pod vedením duchovného otca Ivana Kňazeho, národného riaditeľa PMD na Slovensku.
V poradí už 18. časti cyklu katechéz o Skutkoch apoštolov dal pápež František názov: „«Bezmála by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom» (Sk 26,28). Uväznený Pavol pred kráľom Agrippom“.
Na úvod zaznel úryvok zo Skutkov apoštolov (26,22-23), zachytávajúci slová sv. Pavla, keď ho predviedli pred kráľa Agrippu: „Ale Boh mi pomohol, a tak som tu do dnešného dňa a svedčím malému i veľkému. A nehovorím nič zvláštne, len to, čo predpovedali do budúcnosti Proroci a Mojžiš: že Mesiáš bude trpieť a že ako prvý vstane z mŕtvych a zvestuje svetlo ľudu i pohanom“.»
- -
Katechéza o skutkoch apoštolov (18)
«Bezmála by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom» (Sk 26,28). Uväznený Pavol pred kráľom Agrippom
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Čítame v Skutkoch apoštolov, ako pokračuje putovanie evanjelia po svete a svedectvo sv. Pavla je stále viac poznačené pečaťou utrpenia. Ale toto je niečo, čo sa v Pavlovom živote prebiehajúcim časom stupňuje. Pavol nie je iba evanjelizátor plný zanietenia, nebojácny misionár medzi pohanmi, ktorý dáva život novým kresťanským komunitám, ale je aj trpiacim svedkom Zmŕtvychvstalého (porov. Sk 9,15-16).
Príchod apoštola do Jeruzalema, opísaný v 21. kapitole Skutkov, rozpútava zúrivú nenávisť proti nemu, keď mu vyčítajú: „Veď tento bol prenasledovateľom! Nedôverujte mu!“ Ako pre Ježiša, tak aj pre neho bol Jeruzalem mestom s nenávistným postojom.
Pri návšteve chrámu ho spoznávajú, vyvádzajú von, aby ho zlynčovali a je zachránený na poslednú chvíľu rímskymi vojakmi. Obžalovaný z učenia proti Zákonu a chrámu je uväznený a začína sa jeho putovanie ako väzňa, najprv pred Veľradou, potom pre rímskym prokurátorom v Cézarei a nakoniec pred kráľom Agrippom. Lukáš upozorňuje na podobnosť medzi Pavlom a Ježišom – obaja nenávidení protivníkmi, verejne obžalovaní a zo strany cisárskych predstaviteľov uznaní za nevinných; a takto je Pavol pridružený k utrpeniu svojho Majstra, a jeho utrpenie sa stáva živým evanjeliom.
Prichádzam z Baziliky sv. Petra, kde som mal prvú rannú audienciu s ukrajinskými pútnikmi z jednej ukrajinskej diecézy. Ako veľmi boli títo ľudia prenasledovaní; koľko trpeli pre evanjelium! Ale odmietli vzdať sa viery. Sú príkladom. Dnes vo svete, v Európe, je toľko kresťanov prenasledovaných a dávajú život za svoju vieru, alebo sú prenasledovaní „v bielych rukavičkách“, čo znamená, že sú odstavovaní bokom, odsúvaní na okraj... Mučeníctvo je ovzdušie života kresťana, kresťanskej komunity. Stále tu budú mučeníci medzi nami: a toto je znakom, že kráčame po Ježišovej ceste. Je to požehnanie Pána, že sa v Božom ľude nájde niekto, kto vydáva toto svedectvo mučeníctva.
Pavol je predvolaný, aby sa obhájil pred obžalobami, a nakoniec v prítomnosti kráľa Agrippu II. sa jeho obhajoba premení v účinné svedectvo viery (porov. Sk 26,1-23).
Potom Pavol rozpráva o vlastnom obrátení: Zmŕtvychvstalý Kristus ho urobil kresťanom a zveril mu poslanie medzi ľuďmi, «aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou» v Krista (Sk 26,18). Pavol poslúchol toto poverenie a neurobil iné, než že poukázal ako proroci a Mojžiš predpovedali to, čo on teraz ohlasuje: «že Mesiáš bude trpieť a že ako prvý vstane z mŕtvych a zvestuje svetlo ľudu i pohanom» (v. 23). Zanietené Pavlovo svedectvo sa dotklo srdca kráľa Agrippu, ktorému chýba len rozhodný krok. A kráľ hovorí takto: «Bezmála by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom» (v. 28). Pavla prehlásia za nevinného, ale nemôže byť prepustený, pretože sa odvolal na cisára. Takto pokračuje nezadržateľná cesta Božieho slova do Ríma. Pavol, spútaný okovami, skončí tu, v Ríme.
Od tejto chvíle je tu obraz Pavla ako väzňa, ktorého okovy sú znakom jeho vernosti evanjeliu a svedectva o Zmŕtvychvstalom.
Okovy sú zaiste pokorujúcou skúškou pre apoštola, ktorý sa pred očami sveta zdá byť «zločincom» (2 Tim 2,9). Ale jeho láska ku Kristovi je taká silná, že aj tieto okovy vníma očami viery; tej viery, ktorá pre Pavla nie je «nejakou teóriou, názorom o Bohu a svete», ale «výsledkom pôsobenia Božej lásky na jeho srdce, [...], je to láska k Ježišovi Kristovi» (Benedikt XVI., Homília pri príležitosti roku sv. Pavla, 28. jún 2008).
Drahí bratia a sestry, Pavol nás učí vytrvalosti v skúške a schopnosti vnímať všetko očami viery. Poprosme dnes Pána na príhovor apoštola Pavla, aby oživil našu vieru a pomohol nám byť až do najhlbších dôsledkov vernými nášmu povolaniu kresťanov, Pánových učeníkov, misionárov.
Preložila: Slovenská redakcia VR