V poradí už 31. stretnutie Montrealského protokolu sa koná v rímskom sídle FAO od 4. do 8. novembra. Montrealský protokol o látkach ochudobňujúcich ozónovú vrstvu je uplatnením Viedenskej konvencie z roku 1985, ktorá ako prvá získala univerzálnu podporu štátov sveta.
Svätý Otec v posolstve zdôraznil „tri poučenia, ktoré si môžeme vziať z takmer 35-ročného obdobia“ od zavedenia medzinárodnej konvencie na ochranu ozónovej vrstvy. Prvým pozitívom je vzájomná spolupráca rozličných sektorov spoločnosti:
„Medzinárodný režim pre ozón sa zrodil zo širokej a plodnej spolupráce medzi rozličnými sektormi: vedeckou komunitou, svetom politiky, ekonomickými a priemyselnými aktérmi, ako aj občianskou spoločnosťou“.
Druhou lekciou, ktorú si možno vziať z 35-ročnej skúsenosti ochrany ozónovej vrstvy je podľa pápeža skutočnosť, že „takejto kultúrnej výzve nemôžeme čeliť čisto na báze technológie“. Svätý Otec tu spomína i doplnok k Montrealskému protokolu, ktorým bola dohoda z rwandského Kigali z roku 2016. Ňou sa zakázali látky, ktoré síce neničia ozón, avšak prispievajú k otepľovaniu atmosféry a ich používanie sa zvýšilo tým, že sa stali náhradou za látky ničiace ozón.
Treťou lekciou, ktorú poskytuje skúsenosť s úspešnou ochranou ozónovej vrstvy, je skutočnosť, že starostlivosť o náš spoločný dom sa opiera o „vedomie, že všetko je vzájomne prepojené“. Svätý Otec týmito slovami pripomína požiadavku tzv. integrálnej ekológie, formulovanú v jeho známej sociálnej encyklike Laudato si´ z roku 2015.