Zrod talianskych misijných inštitútov spadá najmä do obdobia na prelome 19. a 20. storočia. Patria sem mužské i ženské kongregácie ako napr. komboniáni, xaveriáni, bieli otcovia, misionári Nepoškvrnenej, františkánky Panny Márie, misionári PIME a ďalší. V 70-člennej delegácii, ktorú prijal Svätý Otec, bolo zastúpených celkovo osem rehoľných rodín s ich mužskými i ženskými vetvami. „Sme misionári a misionárky ad gentes, ad extra, ad vitam,“ uviedla v mene všetkých na úvod jedna z misionárok.
Svätý Otec pripomenul, že sa stretávajú práve na prahu Mimoriadneho misijného mesiaca. V úvode svojho príhovoru dal dôraz na odvahu, ktorou sa vyznačuje misionár:
„Misionár žije s evanjeliovou odvahou bez prílišných výpočtov, niekedy dokonca nad rámec zdravého rozumu, pretože je poháňaný dôverou vloženou výlučne do Ježiša.“
Pri pohľade do histórie Svätý Otec poukázal na silu pôvodnej inšpirácie charizmatických zakladateľov misijných inštitútov. Nazval ju „mystikou misie, smädom po zjednotení sa s Kristom cez svedectvo“. Dnešných nasledovníkov týchto veľkých osobností povzbudil, aby pracovali vo vedomí, že misia nie je samostatné dielo, „osamelých majstrov“, ale dielo komunitné, bratské a spoločné. V tomto zmysle predstavuje spolupráca medzi inštitútmi „pridanú hodnotu“, poznamenal pápež František.
Pápež František sa všetkým poďakoval za ich osobné svedectvo povolania, pričom zdôraznil, že v misionárskom povolaní je neoddeliteľne prítomný ekleziálny aj charizmatický rozmer. Ako povedal, jednotlivé inštitúty cez svoje bohatstvo chariziem interpretujú odkaz sv. Pavla VI. z Evangelii nuntiandi, odkaz sv. Jána Pavla II. z Redemptoris missio a odkaz Evangelii gaudium:
„Pomáhate udržiavať v Božom ľude živé vedomie, že je neustále „vychádzajúci von“, poslaný prinášať všetkým národom Božie požehnanie, ktorým je Ježiš Kristus.“
Svätý Otec talianskym misionárom poukázal aj na niektoré osobitné aspekty ich poslania:
„Typickým prínosom, ktorý ponúkate Cirkvi je poukazovanie na to, že misia nie je „jednosmerná“, z Európy do zvyšku sveta – toto sú stopy starého kolonializmu –, ale žije vzájomnou výmenou, ktorá sa už stala zrejmou, ale musí sa chápať ako hodnota, ako znamenie čias. Dnes sa väčšina kňazských a rehoľných povolaní rodí na územiach, ktoré predtým misionárov iba prijímali.
Táto skutočnosť v nás na jednej strane zvyšuje pocit vďačnosti za svätých evanjelizátorov, ktorí zasievali za cenu veľkej obety v týchto krajinách; a na druhej strane predstavuje pre cirkvi a pre inštitúty výzvu: výzvu ohľadom jednoty spoločenstva a ohľadom formácie. Ale je to výzva, ktorú treba prijať bez strachu, s dôverou v Ducha Svätého, ktorý je učiteľom v jednote rozdielov.“
Pápež František uviedol príklad z vlastnej rehole, ktorej je členom:
„Pamätám si, že na našej 32. generálnej kongregácii – hovorím o roku 1974 – sa rozprávalo o Spoločnosti Ježišovej na viacerých miestach, a niekto povedal: „Nuž, možno budeme mať ako generála Inda či Afričana“. V tom čase to znelo divne. Všetci museli byť Európanmi. A dnes, koľko rehoľných kongregácií má generálnych predstavených či predstavené, ktorí pochádzajú z týchto krajín. Aj my dnes máme Latinoameričana, ako generála... Vec sa obrátila: to, čo bolo v 1974. roku utópiou, je dnes realitou.“
Podľa slov Svätého Otca „jadrom misií je príťažlivosť Krista, ktorý jediný priťahuje.“ V misionárskej službe je dôležitá radosť z Evanjelia. S Kristom neexistuje nuda, únava a smútok, pretože On je neustála novosť nášho žitia. Pápež povzbudil členov misionárskych inštitútov bez strachu svedčiť celým životom, pretože protagonistom evanjelizácie je Duch Svätý, a on vie nájsť spôsoby ako zakoreniť to malé semiačko:
„Osivo vložené do zeme... spomínam si na niečo, čo mi povedal kardinál Hummes. Je už na dôchodku, ale brazílski biskupi ho poverili zodpovednosťou za celý región Amazónie. A keď ide do nejakej dediny, do nejakej obce, medzi prvými vecami, čo spraví je, že zájde na cintorín navštíviť hroby misionárov a misionárok. Rozprával mi o tom a dodal: «Títo všetci si zaslúžia byť kanonizovaní, ako zrno, zasiate v tej zemi». Pekná myšlienka.“
Na záver Svätý Otec pripomenul, že je nevyhnutné znovu objaviť fascinujúce dobrodružstvo, ako sa k ľuďom priblížiť, stať sa priateľmi a pomáhať si. A tu uviedol i tému začínajúceho sa mesiaca misií:
„Tento postoj sa týka všetkých: kňazov, zasvätených osôb i laikov. Téma mimoriadneho misijného októbra 2019 „Pokrstení a poslaní“ je zvolená práve preto, aby sme si uvedomili, že vnútorná podstata Cirkvi je misijná. Cirkev existuje kráčajúc; na pohovke, to nie je Cirkev.“
Pápež František zaželal talianskym misijným inštitútom, aby stále viac spolupracovali s diecézami „s cieľom vzbudiť väčšie povedomie o missio ad gentes a s novým elánom pokračovať v misionárskej premene života a pastorácie“.