Na stretnutí v Ríme sa zúčastnili početné cirkvi byzantskej tradície, medzi nimi aj zástupcovia Slovenskej gréckokatolíckej cirkvi sui iuris. Zastúpené boli aj ríty pochádzajúce z Blízkeho východu, ktoré sú dnes v Európe prítomné: arménsky, maronitský, chaldejský, sýrsky či sýrsko-malabarský.
Okrem janovského arcibiskupa kard. Angela Bagnasca, ktorý je predsedom CCEE a kardinála Leonarda Sandriho ako prefekta Kongregácie pre východné cirkvi, vystúpili na stretnutí aj predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov kardinál Kurt Koch a tiež aj vatikánsky štátny sekretár kard. Pietro Parolin.
Vyvrcholením spoločného programu bolo záverečné stretnutie so Svätým Otcom, ktorý prijal štyri desiatky účastníkov v sobotu 14. septembra. Vo svojom príhovore okrem iného povedal:
„Pred niekoľkými mesiacmi, v priebehu mojej apoštolskej cesty v Rumunsku, som predsedal blahorečeniu siedmich biskupov, mučeníkov Rumunskej gréckokatolíckej cirkvi. Bola to príležitosť ukázať ako je vám vďačná celá Katolícka cirkev a Petrov nástupca za svedectvo vernosti spoločenstvu s Rímskym biskupom, viackrát v dejinách preukázanej, neraz až po vyliatie krvi.
Táto vernosť je vzácnym klenotom vášho dedičstva viery, nezmazateľným charakteristickým znakom, ako nám pripomína jeden z rumunských mučeníkov, keď pred tým, ktorý ho žiadal, aby sa vzdal svojej katolíckej jednoty, povedal: „Moja viera je môj život“.
Katolícka jednota je súčasťou vašej osobitnej identity, ale nič z nej neuberá, ba naopak prispieva k jej plnej realizácii, napríklad tým, že ju chráni pred pokušením uzavrieť sa do seba či upadnúť do vylučujúcich národných alebo etnických partikularizmov.
A toto je nebezpečenstvo tejto doby našej spoločnosti: partikularizmy, ktoré sa stávajú populizmami a chcú všetko dirigovať a uniformovať.
Práve príhovor blahoslavených a svätých mučeníkov, ktorí zakusujú dokonalé spoločenstvo v nebi, nás núti podnikať ustavičnú cestu očisťovania cirkevnej pamäte a usilovať sa o stále väčšiu jednotu so všetkými veriacimi v Krista. Aby „všetci boli jedno“ (Jn, 17,21): to je vrúcne želanie, ktoré počas svojho umučenia niesol Ježiš v srdci, neskôr prebodnutom pre všetkých na kríži .
Taktiež Druhý ekumenický vatikánsky koncil a Kódex kánonov východných cirkví nám pripomínajú, že ste uchovávateľmi špecifickej misie na ekumenickej ceste. A v tieto dni ste reflektovali práve nad významom vašej súčasnej ekumenickej misie.“ (...)
„Žiť až do hĺbky vaše cirkevné tradície vám dáva čerpať z tých istých zdrojov spirituality, liturgie a teológie, aké má pravoslávna cirkev. Je krásne byť spolu svedkami tak veľkých bohatstiev!
Aj na akademickom poli je možné podporovať spoločné študijné programy a kultúrne výmeny, ktoré pritiahnu predovšetkým mladých kňazov, aby sa formovali s otvorenou mentalitou.
Predovšetkým, a vo všetkom, pomáhajme si žiť lásku ku všetkým. Táto láska nepozná kánonické územia a jurisdikcie. Je mi zle, keď vidím, aj u katolíkov, boj o jurisdikcie. Prosím vás... Táto [láska], ako pripomína apoštol Pavol, ktorý v tomto meste obetoval svoj život, má vždy prvenstvo a nikdy nemá konca (porov. 1 Kor 13).“
„A tak sa pripravujme na spoločné obývanie jediného neba, do ktorého sme povolaní. Tam od nás Pán nebude pýtať vyúčtovanie toho, aké a koľké teritóriá zostali pod našou jurisdikciou, a ani ako sme prispeli k rozvoju našich národných identít. Spýta sa nás ako sme dokázali milovať blížneho, každého blížneho, a ohlasovať Evanjelium spásy tým, ktorých sme stretli na životných cestách.
Vyprosujme si milosť po tomto túžiť. Pretože iba milujúc nachádzame radosť a šíri sa nádej. Keď milujeme, ustupujú do úzadia tie druhoradé skutočnosti, ku ktorým sme stále pripútaní, - aj peniaze, ktoré sú jedom: diabol vchádza cez vrecká, nezabúdajte! - a do popredia prichádza to jediné, ktoré zostáva navždy: Boh a blížny.
Odvahu, drahí bratia, vpred v duchu spoločenstva! Ubezpečujem vás, že na vás neustále pamätám, ste v mojom srdci. A prosím vás, modlite sa za mňa, pretože to potrebujem. Vďaka!“
-
Išlo v poradí už o 22. stretnutie európskych biskupov východného obradu. Minulý rok sa obdobne konalo v Lungre na juhu Talianska v súvislosti s oslavami storočnice tamojšej italo-albánskej gréckokatolíckej eparchie.