Duchovný odkaz blahoslavenej Viktórie pripomenul pápež František už vo svojom prvom príhovore na pôde ostrova. V prejave k verejným predstaviteľom Madagaskaru v sobotu 7. septembra uviedol:
„Ako Cirkev chceme napodobňovať dialogický postoj vašej krajanky, blahoslavenej Viktórie Rasoamanarivovej, ktorú sv. Ján Pavol II. blahorečil pri svojej návšteve pred tridsiatimi rokmi. Jej svedectvo lásky k svojej krajine a jej tradíciám, služba najchudobnejším ako znamenie jej viery v Ježiša Krista nám ukazujú cestu, ktorou sme pozvaní kráčať i my.“
Telesné pozostatky bl. Viktórie Rasoamanarivovej spočívajú od roku 1993 v Antananarive v hrobke v podobe kaplnky stojacej uprostred námestia pred katedrálou. Pápež František sem zavíta v sobotu 7. septembra popoludní po stretnutí s biskupmi v katedrále.
Blahoslavená Viktória Rasoamanarivová bola rodáčka z Antananariva, dnešného hlavného mesta Madagaskaru. Narodila sa v roku 1848 v jednej z najvplyvnejších rodín krajiny. Vychovaná bola podľa tradičnej kultovej viery svojich predkov. Po príchode francúzskych jezuitských misionárov v roku 1861 sa Viktória zapísala do ich školy a v roku 1863 sa ako 15-ročná dala pokrstiť. Následne ju vydali za vysokého dôstojníka armády, ktorý bol násilnícky a zhýralý. Viktória však nespochybnila sviatosť manželstva a zostala po boku svojho manžela. Ten nakoniec prijal krst.
V roku 1883, po vypuknutí konfliktu medzi Francúzmi a Malgašmi, boli katolícki misionári vyhnaní a veriaci boli obvinení zo zrady. Viktória však pokračovala vo vyznávaní svojej viery a keďže bola známa svojou vytrvalou modlitbou, stala sa vedúcou mariánskeho hnutia „L´Union catholique“. Po návrate misionárov do krajiny v roku 1886 sa Viktória venovala charitatívnej činnosti na pomoc domorodcom a malomocným. Jej zdravotný stav sa však postupne začal zhoršovať. Zomrela vo veku 46 rokov 21. augusta 1894.