Taliansko 12. apríla (VaticanNews) Pri príležitosti tohtoročného 800. výročia stigmatizácie svätého Františka pripomína Národná galéria v Perugii dielo maliara, ktorý ako prvý alebo jeden z prvých zachoval pre potomkov realistický obraz Chudáka z Assisi. Hoci po sebe zanechal množstvo fresiek a obrazov, historikom sa stále nepodarilo určiť jeho identitu. Preto sa o ňom bežne hovorí ako o Majstrovi svätého Františka.
Ako pre Vatikánsky rozhlas povedal predstavený františkánskeho kláštora v Assisi, obraz neznámeho majstra nám umožňuje prístup k samotným prameňom františkánskej spirituality. „Je to jeden z prvých autorov, ak nie prvý, ktorý zobrazil Františka na freskách v bazilike,“ hovorí páter Marco Moroni. „Z časového hľadiska sme teda veľmi blízko k samotnému Františkovi a k tomu, čo sa o ňom v tom čase myslelo. Vieme totiž, že veľmi skoro o ňom vznikli veľmi odlišné rozprávania, ktoré sa niekedy rozchádzajú, podobne ako sa niekedy rozchádzajú štyri evanjeliá, ktoré rozprávajú Kristov príbeh rôznymi spôsobmi. Tak aj svätý František je niekedy rozprávaný a zobrazovaný v maľbe rôznymi spôsobmi. Tu sa však dostávame veľmi blízko k samotnému svätcovi. Majster od svätého Františka nám ukazuje františkánsku spiritualitu v čase, keď sa práve rodila. Predstavuje nám Františka, ktorý je už vnímaný a interpretovaný ako alter Christus – druhý Kristus. Je to zjavné v bazilike v Assisi, kde sú fresky zobrazujúce svätého Františka umiestnené presne oproti freskám s umučením, smrťou a zmŕtvychvstaním Krista. Táto komparácia je úplne zrejmá. Svätý František sa odráža v Kristovi.“
Costantino D‘Orazio, riaditeľ Národnej galérie v Perugii, zasa upozorňuje na prelom, ktorý tento anonymný génius vniesol do talianskeho maliarstva. Až do jeho čias v nej totiž silne dominovali byzantské vplyvy. V umení vzniká nový štýl, ktorý dokáže plnšie odzrkadliť duchovné prebudenie veku veľkých svätcov. Majster od svätého Františka je najväčším z maliarov 13. storočia v strednom Taliansku. Svojimi dielami predchádza maľby Giotta a Cimabueho,“ hovorí Costantino D‘Orazio. „V 13. storočí došlo v Umbrii k umeleckej revolúcii súvisiacej s citmi, k návratu k emóciám, vzťahom,“ opisuje. „Práve na obrazoch Majstra od svätého Františka sa stretávame s niektorými z prvých postáv, ktoré sa navzájom dotýkajú, podávajú si ruky. Ide o dojímavé scény medzi svätým Jánom a Pannou Máriou pri úpätí kríža. Sú to prvé scény, kde zbožné ženy skutočne plačú, na ich tvárach vidno slzy. Po veľkej byzantskej epopeji, ktorá trochu ochladila našu ikonografiu, sa pri svätom Františkovi a jeho nasledovníkoch opäť oceňujú emócie, city, afekty.“
Krzysztof Bronk, Maria Moricano a Francesca Sabatinelli – Vatikán