Prinášame Vám celé znenie rozhovoru, ktorý zverejnila vatikánska spravodajská agentúra Fides.
- Ako privítali PMD pápežovo posolstvo?
S úžasom a vďačnosťou. Keď som sa dozvedel o pápežovom úmysle poslať posolstvo PMD, bol som šťastný. Sám pápež v ňom uviedol, že jeho túžbou bolo navštíviť nás aj osobne počas nášho valného zhromaždenia, ktoré sa malo v týchto dňoch konať, avšak bolo zrušené v dôsledku pretrvávajúcej pandémie. Jeho posolstvo vnímam predovšetkým ako znamenie osobitnej pozornosti tejto inštitúcii, ktorá má za sebou takmer dvestoročnú históriu a ktorá priniesla toľko dobra pre našu Cirkev. Obzvlášť za posledných sto rokov priniesla evanjelizačná misia Cirkvi bohaté ovocie, ktoré by neuzrelo svetlo sveta bez činnosti PMD. Preto je pre mňa pápežovo posolstvo dôvodom na vďačnosť a zároveň dôvodom uvažovať o výzvach, ktorým čelíme, a ktoré pápež správne naznačil. Nezabúdajme, že PMD sú celosvetovou sieťou s približne 120 národnými pobočkami zodpovednými za svoje diecézy.
- Posolstvo sa dotýka identity a samotnej podstaty PMD. Ako môže prispieť k ich obnove?
Pápež František často hovorí, že ak nemáme korene, nemôžeme čakať ovocie. Cieľom tohto posolstva je práve pomôcť PMD obnoviť sa a znovu objaviť svoju životnú silu. Už vo svojich prejavoch adresovaných PMD v rokoch 2017 a 2018 pápež hovoril o potrebe tejto obnovy. Prečo? Pretože svet a Cirkev dneška už dávno nie sú také, akými boli pred 50 rokmi. To nás stavia pred nasledovnú otázku:
Ak hovoriť s dnešnými kresťanmi a ako formovať misie v dnešnom svete? Všetci vieme, že dnes už misionárskym vzorom nie je nevyhnutne šírenie misií zo severu na juh, ale skôr cirkevné spoločenstvo, ktoré sa vzájomne podporuje v misijnej činnosti a zdieľa to, čo má. Pápež jasne hovorí, že problémom nie je zmena našej identity, ale odpoveď našej charizmy na potreby Cirkvi a moderného sveta. Opakovane som na svojich stretnutiach hovoril, že ak pápež žiada, aby bola Cirkev misionárska, potom sa musíme pýtať, ako môže naša misionárska charizma pomôcť pri misijnej konverzii Cirkvi.
- Ktoré body sú podľa Vás v posolstve zásadné?
Osobne verím, že ústredným bodom posolstva je otázka viery. Veľmi ma povzbudil fakt, že pápež uviedol charizmu v kontexte misie a misiu uviedol v súvislosti s jej vzťahom s Kristom a teda s vierou. Misia existuje vďaka viere ako osobné lipnutie ku Kristovi, či už hovoríme o misionárovi alebo o osobe, ktorej sa viera ohlasuje. V tom tkvie aj zmysel našej inštitúcie – podporovať toto základné smerovanie od Krista k človeku a naopak. Pápež začína svoje posolstvo týmito úvahami, a preto ich považujem za jeho jadro. Samozrejme, že okrem toho nám Svätý Otec ponúka aj množstvo ďalších zdrojov inšpirácie: činnosť Ducha Svätého; znovuobjavenie pôvodnej charizmy s dôrazom na modlitbu a dobročinnosť; podpora miestnej cirkvi; žitie charizmy jednoduchými veriacimi a účasť pokrstených na misii Cirkvi či špeciálne spojenie s úradom sv. Petra, ktorého sme nástrojom.
- Ako sa podľa Vás dá vyhnúť „pascám“ spomenutým v posolstve?
Pasce a nástrahy tu budú vždy a Svätý Otec nás povzbudzuje, aby sme im čelili, ako každý dobrý otec čelí úskaliam so svojím synom. Nanešťastie musím konštatovať, že PMD sa často berú do úvahy len z hľadiska finančnej pomoci. Pápež nám však pripomína, že inštitúcia a jej charizma sú navzájom nerozlučne späté. Preto je vždy potrebné obnovovať sviežosť charizmy, aby si inštitúcia udržala svoju základnú funkciu a ostala misionársky plodnou. Pokračujúca obnova, pre ktorú nám pápež František dáva cenné rady, vyjadruje našu túžbu nestratiť našu pôvodnú charizmu a žiť ju aj dnes. Aby sme boli konkrétnejší, PMD už rok prechádzajú obrodným procesom na rôznych úrovniach, medzinárodnej, národnej a diecéznej, aby sme porozumeli, kde je potrebné zaviesť obnovu a ako ju uplatniť. Verím, že cesty naznačené pápežom Františkom – na jednej strane ostražitosť voči úskaliam a na druhej strane rady na cestu – umožnia bezpečné pokračovanie procesu našej obnovy.
- Aká cesta čaká PMD v budúcnosti?
Cieľom PMD vždy bolo pomáhať každému žiť život misionárskej a univerzálnej viery. V roku 2022 si pripomenieme 200 rokov od nášho založenia a v týchto dňoch sme navyše dostali radostnú správu, že Svätý Otec uznal zázrak na príhovor našej zakladateľky Pauline Jaricot. Takže plán pre naše ďalšie aktivity sa pomaly začína rysovať. Pomyslime si len na oslavu Svetového dňa misií, ktorý chce už od roku 1926 zapojiť do misijnej aktivity všetky farnosti sveta. Pomyslime si na mnohých chorých ľudí, ktorí ponúkajú svoje utrpenie ako obetu pre misiu v krajinách, v ktorých PMD pracujú s chorými. Pomyslime si aj na finančnú pomoc, ktorú vďaka štedrosti mnohých môžeme aj naďalej ponúkať, a o ktorej svedčia aj čísla z roku 2019: Na každého z takmer 25 000 seminaristov v misijných krajinách (Ázia, Afrika, Oceánia a čiastočne Latinská Amerika) sme prispeli sumou 450 dolárov, ktorá v niektorých krajinách pokrýva temer celé ročné výdavky formácie; každý cirkevný dištrikt misijných krajín dostáva príspevok pre bežné výdavky v celkovej výške viac ako 27 miliónov dolárov; financovali sme tiež školské vzdelávacie projekty za približne 7 miliónov dolárov. Každý rok prispievame viac ako 11 miliónmi dolárov na formovanie a živobytie laických katechétov, ktorí pôsobia na misijných územiach ako hlavní animátori kresťanských spoločenstiev. Momentálne pomáhame mnohým diecézam, ktoré ostali pre krízu Covid-19 bez príjmov. Tento záväzok materiálnej a duchovnej pomoci musí pokračovať, keďže o ňu žiadajú miestne cirkvi, avšak musí pokračovať v duchu, ktorý zdôraznil pápež František: Cieľom misie je prebudiť vieru v spoločenstve lásky. Rád by som dodal, že toto by nemalo byť len snahou PMD. Sme volaní prehodnotiť podľa tohto kritéria všetky naše cirkevné činnosti. A srdce Pápežských misijných diel bije tam, kde bije srdce Cirkvi.“
-
Zdroje: Fides, Pápežské misijné diela / Preložila: Dominika Salanciová