- Od kedy slávime Zoslanie Ducha Svätého?
Globálne liturgické slávenie Turíc by Vám presne datoval historik liturgie na základe liturgickej literatúry a historických záznamov. Máme však kázne pápeža sv. Leva Veľkého z piateho storočia na Turíce, kde koriguje mienky macedoniánov, ktorí odmietali plnosť božskosti a personálnosti pri Duchu Svätom a tým popierali jeho rovnocennosť s Otcom a Synom.
No už na základe biblických textov máme dôvod domnievať sa, že najmä židokresťania v Jeruzaleme slávili kresťanské Turíce veľmi skoro. Primárne sa v liturgii presadilo slávenie Kristovho zmŕtvychvstania v podobe lámania chleba po domoch v Jeruzaleme (Sk 2,46; 5,42) ale čoskoro aj v komunitách celej mediteránskej oblasti v podobe nedeľných eucharistií napr. v Korinte (1 Kor 16,2) ako aj v mestách malej Ázii (1 Kor 16,20; Sk 20,7.20). V Skutkoch apoštolov 20,16 je však reč o sv. Pavlovi, ktorí sa v roku 58 pri ceste z Grécka cez Troadu a Miléty v dnešnom Turecku rozhodol zámerne obísť Efez, aby sa nezdržal v provincii malej Ázie, lebo sa ponáhľal a chcel byť na Turíce už v Jeruzaleme. Takže päťdesiaty deň Turíc (gréc. Pentékosté) po Veľkej noci slávia iste ako prví už v kresťanskom duchu židokresťania v Jeruzaleme na čele s biskupom Jakubom, Pánovým bratom, už v apoštolskej dobe. Keď sa po diskusiách v druhom storočí ustáli slávenie kresťanskej noci na nedeľu po prvom jarnom splne, tak sa od toho odvíjalo pravdepodobne aj slávenie Turíc v nedeľu.
- V čom tkvie význam prvých kresťanských Turíc v Jeruzaleme?
Dôvod slávenia udávajú opäť Skutky apoštolov. Historické jadro príchodu Ducha opísaného v Sk, 2,1-13 je asi toto: na najbližší pútnicky sviatok po Ježišovej smrti a vzkriesení prišli galilejskí učeníci a jeho rodina do Jeruzalema a keď sa tam zdržiavali, charizmaticky sa prejavila prítomnosť Ducha v glosolálii, keď začali hovoriť v jazykoch. To bolo pre nich znamenie, že majú verejne ohlasovať to, čo Boh vykonal skrze Ježiša. Toto jadro s teologicky hlbším pohľadom, sprostredkuje svätý Lukáš ako autor Skutkov apoštolov a postaví ho do stredu kresťanských dejín spásy. Kľúčovú úlohu tu zohráva význam Turíc. Tento pôvodne poľnohospodársky sviatok vďakyvzdania, slávený v máji alebo v júni, nadobudol – podobne ako ostatné židovské sviatky – dejinný význam: pripomínal, čo Boh urobil pre vyvolený ľud v dejinách spásy. Turíce pripomínali, že Boh daroval Izraelu na Sinaji zmluvu a zákon. Židovský spisovateľ Filón opisuje ako anjeli zobrali slová, ktoré povedal Boh Mojžišovi, z vrcholu hory a zniesli ich na jazykoch, ľudu, ktorý bol dole zhromaždený. Opis zvuku, mohutného vetra a ohnivých jazykov v Sk 2,1-11 je ozvenou tejto predstavy a teofánie na Sinaji a predkladá Turíce v Jeruzaleme ako obnovu Božej zmluvy, v ktorej je ľud ešte raz vyzvaný, aby sa stal Božím vlastníctvom. Početní židia zo 17 národov v diaspóre počas Turíc videli a počuli ako sa v Jeruzaleme uskutočnilo obnovenie zmluvy pôsobením Ducha. Sk 2 tak anticipujú dosah ohlasovania evanjelia, ktoré sa práve začalo. Jeho cieľom je urobiť z pohanov Boží ľud (Sk 28,28). Tieto nové Turíce majú väčší dosah ako prvé Turíce na Sinaji. Prisľúbený Duch sa stane aj tentokrát podobne ako v Jánovom evanjeliu aktérom a platnou náhradou Ježiša Krista. V sile Ducha sa začína cesta slova o Ježišovi. Duch Svätý získa v mladej Cirkvi hlavnú úlohu. Viackrát sa mocne prejaví na skupine učeníkov (Sk 2,1-4; 4,31; 8,14-17; 10,44-48; 19,1-7); znaky jeho moci sú zázraky a iné divy (2,43; 5,12-16; 6,8; 8,6-8; 19,11-12). Duch preberá iniciatívu a vedie misiu Cirkvi v kľúčových bodoch (8,26; 10,19; 13,2; 15,28), buduje Cirkev a vedie jedincov a spoločenstvá k jednote.
- V čom je posolstvo slávnosti zoslania Ducha Svätého?
Duch Svätý koná nečakaným až prekvapivým spôsobom. V zásade Duch tvorí jednotu tam, kde je rozdelenie. Platí to pre vzťah Boha a človeka ako aj pre vzťah medzi národmi. Reči a jazyku o Bohu z úst 120 členov z večeradla, teda bolo ich 10-krát viac ako apoštolov zrazu porozumeli početní židovskí pútnici. Duch sa prejavil v dare hovorenia kresťanov i v dare porozumenia u tých, čo Krista nepoznali. Deje sa obsahom reči učeníkov, ktorej témou sú veľké Božie skutky. Hoci je Duch veľmi rozmanitý v spôsoboch konania (sedem darov Ducha v Iz 11,2-3, resp. deväť plodov ovocia Ducha v Gal 5,22) je univerzálnym Darcom správnej reči a porozumenia. Dnes v čase záplavy informácii si čoraz menej začíname rozumieť. Vidíme, že aj u nás na Slovensku je úroveň dialógu veľmi nízka, všetko berieme osobne, urážame sa, nálepkujeme. Faktom zostáva, že to skutočné porozumenie a jednotu umožní v nás ľuďoch iba Boží Duch. My kresťania sme pozvaní otvoriť sa Božiemu Duchu, ktorý je plodom modlitby, veď nebeský Otec dá Ducha Svätého tým, čo ho prosia (Lk 11,13). Nie vždy môžeme hovoriť o Kristovi, no vždy máme hovoriť kresťansky. Ak sa nebudeme hanbiť chváliť Boha modlitbou, autentickým životom viery, nádeje a najmä lásky na osobnej i národnej úrovni, opravdivý Duch v kresťanoch umožní porozumieť univerzálnej reči lásky i tým, čo veriacim nerozumejú.
A tak sa môžeme modliť slovami vlani kanonizovaného kardinála Newmanna k Duchu: Príď Duchu Svätý! Daj, aby naše uši počuli, daj, aby naše oči videli, daj, aby naše ústa hovorili, daj, aby naše srdcia túžili, daj, aby naše ruky dočiahli a dotkli sa sveta tvojou láskou.