Kňaz Peter Kováčik prišiel domov z Islandu minulý rok. Vráti sa tam v polovici augusta. Aktuálne slúži v pútnickom kostole na Raticovom vrchu v Hriňovej. "Denne tu máme stále čo robiť, ale keď nastala zlá situácia a prišla požiadavka pomôcť, viacerí sme boli ochotní zanechať svoju prácu a isť pomáhať tam, kde treba," povedal TK KBS. Sekcii krízového riadenia Ministerstva vnútra SR sa zo Slovenskej provincie kapucínov nahlásilo 12 bratov. "Okrem týchto bratov ešte traja bratia slúžili v nemocniciach. Brat Stanislav Kučák v nemocnici v Čadci ako sanitár, brat Ondrej Tkáč ako duchovná služba v Onkologickom ústave sv. Alžbety v Bratislave a brat Silván Bémer ako sanitár v nemocnici Milosrdných bratov v Bratislave," hovorí brat Peter.
Zvyšní kapucíni nastúpili do rôznych zariadení - tzv. karanténnych centier, napríklad v Košiciach, v Poprade, v Banskej Bystrici a vo Vysokých Tatrách. "Pomáhali sme tam na dvojtýždňových turnusoch, potom sme sa striedali s inými dobrovoľníkmi. Animátorom a kontaktnou osobou za kapucínov bol brat Miroslav Kulich." "V minulosti kapucíni pomáhali pri rôznych pohromách či moroch. Na začiatku pandémie sme čakali, či nás niekto nezavolá pomáhať. Nikto nás však nepotreboval. Potom však prišla ponuka štátu. Tešili sme sa, že môžeme ochotne poslúžiť iným, keď to potrebujú. Ja som bol najkôr v Košiciach, potom v Tatranských Matliaroch," spomína brat Peter Kováčik. Pomáhal s rozličnými prácami - roznášaním jedla, vynášaním smetí či roznášaním balíkov potravín.
"Jednoducho povedané, pomáhali sme so všetkým, čo bolo treba," hovorí brat Peter. Priznáva, že duchovnej pomoci sa nevenovali. "Mohli sme spovedať pri otvorených dverách alebo poskytovať duchovný rozhovor, ale nebol nikto, kto by za taký krátky čas pobytu potreboval túto pomoc. Možno, keby nastúpila fáza, že by tam niektorí z tých ľudí boli dlhšie, potom by o to bol záujem. Tí ľudia, ktorí tam boli, nás však nepoznali. Za oblekom, ktorý sme mali oblečený, nevideli, že sme kňazi či rehoľníci. Nebola vedomosť o tom, že sme tam a ani im o tom nedali echo. Navrhovali sme napríklad lístoček do každej izby, že sme na mieste a vieme poslúžiť aj duchovnou pomocou, neprešlo to," hovorí brat Peter o duchovnej pomoci v karanténnych centrách v Košiciach a Tatranských Matliaroch.
V centrách strávil necelý mesiac. V oboch bolo približne 80 ľudí, väčšina odchádzala po približne týždni domov. "Táto pomoc, to bola radosť srdca. Ti ľudia, ktorí tam boli zatvorení, nás nepoznali, nevedeli, komu by mohli poďakovať, keďže nevideli naše tváre. Našou odmena je hore - v nebi - u Boha. Nemali sme priestor, aby sme s nimi komunikovali po skončení ich pobytu. Každý z nich sa tešil, že môže ísť domov za svojimi blízkymi. Vo Vysokých Tatrách však viacerí povedali, že sa na miesto ešte vrátia, aby tam strávili aj čas mimo karantény. Našou úlohou bolo pomôcť a neriešiť veci, ktoré sú okolo. Pomôcť v tej chvíli, keď treba. To bol základ nášho rozhodnutia ísť tam, kde treba," dodal v rozhovore pre Tlačovú kanceláriu KBS brat Peter Kováčik OFM Cap.
Slovenská provincia kapucínov aktívne pomáha počas pandémie koronavírusu nielen v centrách, ale napríklad aj na miestach, kde pôsobí. V Bratislave napríklad zabezpečuje pomoc prostredníctvom služby Doma u Kapucínov. Potravinové balíky pre klientov balia výhradne bratia, aby chránili ich klientov pred rizikom nákazy a ich dobrovoľníkov i samotných kapucínov. Tak isto organizujú rozvoz, ktorý robia „bezkontaktným“ spôsobom, aby minimalizovali riziko prenosu.