Metod a Konštantín sa narodili v meste Solún (Thessaloniké) v Grécku, Metod okolo roku 815 a Konštantín Cyril asi v roku 827. Metodštudoval právo, stal sa správcom veľkej byzantskej župy, ktorej obyvateľstvo bolo slovanské. V roku 855 odišli bratia do kláštora. Cisár Michal III. ich však čoskoro poslal ako poslov k Chazarom, ktorí mali svoje sídla medzi Čiernym a Kaspickým morom. Cestou sa zastavili na Kryme, kde našli pozostatky sv. Klementa, štvrtého pápeža, ktorý zahynul mučeníckou smrťou. Pozostatky neskôr preniesli do Ríma.
V roku 863 poslal cisár bratov ako vierozvestcov na Veľkú Moravu. Pre toto poslanie zostavili slovanské písmo (hlaholiku) a preložili do staroslovienčiny liturgické a biblické texty. Okrem hlásania evanjelia pripravovali mladých mužov na kňazstvo. V roku 867 odišli do Ríma, kde pápež Hadrián II. schválil ich činnosť a uznal staroslovienčinu ako liturgický jazyk. Konštantín, ktorý na sklonku života prijal meno Cyril, vstúpil v Ríme do kláštora, kde zomrel 14. februára 869.
Pápež Hadrián II. vymenoval Metoda za apoštolského legáta a za arcibiskupa pre územie Veľkej Moravy. Cestou z Ríma ho však bavorskí biskupi zajali a väznili vo Švábsku. Metod zomrel 6. apríla 885 a pochovali ho v hlavnom moravskom chráme z ľavej strany oltára presvätej Bohorodičky Márie. Dodnes však nie je jasné, kde sa toto miesto nachádza.