- Čo je to ekumenizmus?
Slovo ekumenizmus pochádza z gréčtiny. Znamená „spoločný dom, teritórium, na ktorom spoločne žijú ľudia“. Ekumenizmus teda nie je teória, náuka, ale „štýl života ľudí na danom teritóriu“. Ekumenizmus teda hovorí najmä o kresťanoch, ktorí majú svoj vlastný štýl myslenia, rozprávania a konania. Ide teda o územie, kde bývajú kresťania ako jedna rodina, ako v spoločnom dome, a svoj život riadia podľa vyjadrenia Boha, ktorý povedal: „Buďte svätí, lebo Ja som svätý“. Boh je „svätý“, kádóš po hebrejsky, čiže radikálne odlišný od sveta a ľudí. Kresťania sú teda ľudia, ktorí majú odlišné myslenie, hodnoty a konanie ako bežní ľudia. Ekumenizmus je teda rovnako starý ako kresťania.
Avšak ekumenické hnutie je niečo iné. Je relatívne mladé, vzniklo pred sto rokmi. Vyjadruje rôzne aktivity smerujúce k tomu, aby kresťania z rôznych kresťanských cirkví a spoločenstiev sa stále viac spoznávali, zbližovali, vzájomne si pomáhali, a teda obnovili si medzi sebou Kristovu lásku. Toto hnutie sa zrodilo v lone protestantských cirkví na začiatku 20. storočia, v ktorých Duch Svätý prebudil túžbu realizovať Ježišovu modlitbu „aby všetci boli jedno“. A zasa katolícky biskupi zhromaždení na Druhom vatikánskom koncile sa vyjadrili, že sme svedkami ako Duch Svätý v poslednej dobe začína v srdciach rôznych kresťanov a cirkevných spoločenstiev vzbudzovať obrovskú túžbu po jednote. Ekumenické hnutie smeruje teda k tomu, aby sme si cez rôzne aktivity uvedomili, že ako kresťania patríme k sebe a máme byť zjednotení.
- Čo je teda cieľom ekumenického hnutia?
Ako som povedal, ekumenické hnutie a ekumenizmus nie je to isté, i keď pre mnohých sú to synonymá. Cieľom ekumenického hnutia nie je vytvoriť tzv. úniu či zmiešaninu cirkví, ale – ako hovoria ekumenické dokumenty – prehlbovať sa vo vzájomnom poznávaní, láske a pravde, aby sme mohli svetu ukázať, že Ježiš Kristus je Boží Syn. Znie to možno čudne, ale cieľom ekumenického hnutia je ekumenizmus, teda kresťanský životný štýl.
Avšak je veľa kresťanov, ktorí ako prvú očakávajú liturgickú jednotu a uniformitu v cirkevnej disciplíne pre všetkých. Ale to nikdy v dejinách nebolo a nikde v dokumentoch to nenájdeme. Jednota v rôznosti bola jednou z krás ranných kresťanov. Dôraz je teda kladený na lásku a pravdu. Samozrejme, liturgia je súčasťou pravdy a lásky, ale nevyčerpáva pravdu a lásku. Situácia mnohých dnešných kresťanov to potvrdzuje.
Žiaľ v dnešnej dobe sa toto spája. Je to súčasť, ale nie je to to isté. Pretože pravda a láska Kristova je prítomná aj mimo Katolíckej cirkvi. Vychádza to z krstu, ktorý je základom ekumenického hnutia. Aktivity tohto hnutia vychádzajú nie z pocitu niektorých kresťanov, ale z krstu, ktorý vkladá do človeka dar nového štýlu života, Kristovho. Vďaka krstu my nie sme si cudzí, krst je základom toho, že sme jeden pre druhého bratom a sestrou. Toto je podstatné.
- Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa koná každý rok. Čo je jeho zmyslom?
Táto iniciatíva vznikla taktiež pred sto rokmi, kedy si kresťania uvedomili, že jednota je dar od Boha, a treba si ju spoločne vyprosiť. Začiatok tejto túžby po jednote bola teda modlitba. A stále v tejto modlitbe pokračujeme. Taktiež treba povedať, že Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov nie je jedinou aktivitou v roku, ale slávi sa preto, aby sa kresťania stretli a ukázali svetu, že v mnohom už sú jedno, pomáhajú si pri rôznych aktivitách, kráčajú spolu a túžia po ešte väčšej jednote. Jednota je teda aj náš spoločný cieľ. Tento týždeň teda viac robíme viditeľným náš záväzok stretávať sa, spolupracovať a modliť za jednotu, čo bežne robíme počas celého roka.
- Sú motorom tohto hnutia skôr duchovní pastieri, či laici?
Táto aktivita je darom zhora. Motorom sú zapálení kresťania.
- Aké sú vzťahy medzi Katolíckou cirkvou a ostatnými cirkvami v Bratislavskej arcidiecéze?
Väčšinou máme krásne vzťahy. Stretávame sa, spoznávame sa nielen ako jednotlivci, ale aj ako komunity a tešíme sa na seba. Diskutujeme spolu, modlíme sa, hovoríme si, čo robíme. Vždy to však závisí od osôb, duchovných pastierov, či laikov.
- Je viac toho, čo nás spája, či rozdeľuje?
Bol to pápež svätý Ján XXIII., ktorý počas Druhého vatikánskeho koncilu povedal, že je viac vecí, ktoré nás kresťanov spájajú, ako rozdeľujú.
Ako ľudia sme tendenčne vedení k ochrane toho, čo máme. Či je to rodina, majetok, deti, i viera. Ak to však nedokážeme ustrážiť, táto tendencia nás môže uzavrieť, a to sa v dejinách aj stalo. Uzavreli sme sa ako spoločenstvá viery bez toho, aby sme si všímali duchovné bohatstvá v komunite druhého. Následne prišli hádky, rozpory, ba niekde tiekla aj krv. Avšak Duch Svätý nás v súčasnej dobe silnejšie vedie k tomu, aby sme objavili bohatstvo iných komunít. Máme hľadať, ako sa môžeme obohatiť navzájom ako komunity.
Pápež svätý Ján Pavol II. povedal, že v novom tisícročí všetci kresťania musíme lepšie poznať, milovať a nasledovať Ježiša Krista. Na Slovensku milujeme Krista. Aj sa ho snažíme nasledovať. Ale myslím si, že to, čo nám chýba, je jeho dobré poznanie. A to je výzva najmä pre nás duchovných pastierov všetkých kresťanských komunít. Už spomínaný svätý Ján Pavol II. v tomto smere zdôrazňoval, že vďaka Trojjedinému Bohu iní brat či sestra vo viere patria ku mne. Vďaka krstu sú mojou súčasťou, patríme si navzájom. Uvedomiť si toto je u nás zatiaľ len sen. Pápež tiež zdôrazňoval vyzdvihovanie pozitív druhého. Nemáme sa teda ponižovať či vysmievať jeden druhému, ale máme sa pozitívne oceniť. A napokon máme bratovi a sestre urobiť miesto. Napríklad v obciach, kde chýbal evanjelický kostol, sa v katolíckych kostoloch stretávali okrem katolíkov aj evanjelici. Alebo naopak. Ako je to pekné urobiť si priestor jeden druhému. Toto je cesta ekumenického hnutia, novej mentality.