Sté výročie narodenia Michala Lacka oslávia na kolokviu v Košiciach

TK KBS, mmr; ml | 14. 01. 2020 10:22



Košice 4. januára (TK KBS) Slovenský historický ústav v Ríme, Centrum Spirituality Východ – Západ Michala Lacka SJ, vedecko-výskumné pracovisko Teologickej fakulty Trnavskej univerzity, Gréckokatolícka eparchia Košice, Rímskokatolícka cirkev, farnosť sv. Cyrila a Metoda, Košice-Krásna, Mestská časť Košice-Krásna a Kaštieľ Krásna, n. o. pozývajú na slávnostné kolokvium pri príležitosti 100. výročia narodenia prof. Michala Lacka SJ (1920 – 1982).

Podujatie sa uskutoční v dňoch 18. a 19. januára v Košiciach. Viac informácií spolu s programom slávnosti možno nájsť na webových stránkach košickej eparchie.

Prof. Michal Lacko SJ (1920-1982) je slovenský jezuita, gréckokatolícky kňaz, cirkevný historik, vysokoškolský pedagóg a slovenský vlastenec. Narodil sa 19. januára 1920 v Krásnej nad Hornádom do rodiny Michala Lacka a Heleny rod. Petrušovej. Bol najstarší zo šiestich detí. Už ako malé dieťa prejavil svoje nadanie a talent, ktorý nezakopal, ale celý život rozvíjal pri štúdiách a pôsobení doma i v zahraničí.

Po maturite na košickom gymnáziu sa mladý Michal rozhodol v roku 1938 vstúpiť do Spoločnosti Ježišovej. Počas noviciátu a filozofických štúdií v chorvátskom Záhrebe sa bližšie oboznámil s dedičstvom sv. Cyrila a Metoda a dejinami a kultúrou slovanských národov a kresťanského Východu. Jeho srdce zahorelo láskou k Bohu, jeho Cirkvi a slovenskému národu.

Po návrate na Slovensko a dvojročnom pobyte v jezuitskom školastikáte v Ružomberku odchádza v roku 1945 na ďalšie štúdia do Ríma, ktorý sa už definitívne stane jeho druhým domovom ako aj na dvadsať rokov miestom jeho posledného odpočinku. Dňa 6. mája 1948 prijal v gréckokatolíckom chráme sv. Antona pri Pápežskom Ruskom kolégiu v Ríme kňazskú vysviacku v byzantskom obrade.

Po vysviacke sa už naplno zapojil do akademického života. Prvý doktorát obhájil na rímskej štátnej univerzite La Sapienza a druhý na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme. Okamžite začína prednášať a publikovať a v roku 1966 je menovaný za riadneho profesora. Okrem rímskych univerzít bol hosťujúcim profesorom aj na niekoľkých ďalších univerzitách záp. Európy a severnej Ameriky.

Nielen slovanský, ale predovšetkým slovenský svet mu ležal na srdci. A v tom jeho „svete“ to bola predovšetkým komunistickým režimom bitá a prenasledovaná Gréckokatolícka cirkev. Písal, prednášal, upozorňoval a nenechával pokojným svedomie západného sveta zoči-voči krivdám, ktoré komunistický režim páchal na Slovensku.

Nezabúdal pritom ani na Slovákov žijúcich v zahraničí. Bol neúnavným objavovateľom a stmeľovateľom Slovákov roztratených po svete. Kvôli nim spoluzakladal Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme, a stál aj pri vzniku slovenského gréckokatolíckeho biskupstva v Kanade, svetovú akademickú verejnosť zasa o Slovensku informoval vydávaním zborníka Slovak Studies.

Ex oriente lux (Svetlo z Východu) ho zapálilo ako sviecu, ktorá naokolo žiarila dobrotou, širokým úsmevom a obetavosťou. Svieca iným ponúkne svetlo, sama však zhorí. Tá jeho dohorela náhle, 21. marca 1982 v Ríme, vo veku 62 rokov. V chráme sv. Antona, kde bol vysvätený za kňaza, ho pochovávali traja biskupi: Michal Rusnak CSsR, Pavol Hnilica SJ a Dominik Kaľata SJ. Telesné pozostatky boli uložené na cintoríne Campo Verano, do hrobky Spoločnosti Ježišovej.

Jeho nenaplnenú túžbu po vlasti, po slovenskej zemi, sa podarilo naplniť v roku 2002 vďaka arcibiskupovi Jánovi Babjakovi SJ, keď jeho telesné pozostatky boli exhumované, prevezené na Slovensko a uložené na cintoríne sv. Rozálie v Košiciach.

TK KBS informoval Martin Mráz





[back]


(C) TK KBS 2003 - 2020