Ernest Macák prešiel krutým komunistickým väzením, aby pod tlakom trýznenia neprezradil spolubratov, hral vyše trinásť rokov blázna. V roku 1968 sa mu podarilo dostať do Talianska, odkiaľ pomáhal pašovať na Slovensko literatúru, písal knihy a spolupracoval s Vatikánskym rozhlasom. Salezián Marián Valábek si spomína na dona Ernesta Macáka ešte z rozprávania rodičov, ktorí o ňom hovorili ako o kňazovi, ktorý čítal komunistami zakázaný pastiersky list.
„O každého sa zaujímal a hľadal, čo si Boh praje. A pomáhal hľadať aj druhým. Učil nás rozlišovať. Môj drahý, jak sa máš? To bolo typické preňho, že takto vždy sa prihovoril človekovi a najmä k tým, ktorí boli mladí a poznali ho. Myslím, že je načase, aby sme pomaličky zbierali materiály a rozbehli proces blahorečenia či svätorečenia," uviedol Valábek.
Don Marián Husár, ktorý je farárom na Miletičovej ulici v Bratislave, vyzdvihuje Ernesta Macáka ako príklad krásnej vernosti počas ťažkého obdobia totality. „My sa tešíme, že sme mohli odhaliť pamätnú tabuľu don Ernesta Macáka. Všetky tie prenasledovania ho nezlomili, ale práve ešte ho tak prehĺbili vo vzťahu k pánu Bohu. A stal sa pre nás takým veľkým príkladom a zároveň aj takým veľkým duchovným otcom, ktorý nás veľmi tak povzbudzoval, vyžarovala z neho úžasná dobrota.“
Salezián Andrej Kňaze mal Ernesta Macáka tri roky ako svojho spovedníka. „Veľa múdrosti, veľa svätosti v takom priamom kontakte naživo, super chlap, naozaj. Svätý salezián. Som mal tiež také obdobie takej komplikované obdobie v mojom povolaní a čo mi vtedy poradil, bolo to veľmi pekné a pomohlo to," povedal. Ernest Macák zomrel v októbri 2016 vo veku deväťdesiatšesť rokov. Jeho život charakterizovalo heslo Všetko je milosť a dar a cez všetko sa dá v živote premodliť.
Zdroj: Rádio LUMEN / Pavol Hudák