Životopis zosnulého
Vít Ušák SDB sa narodil v roľníckej rodine v Radošovciach pri Trnave 9. júna 1923. Ako 14-ročný nastúpil na saleziánske gymnázium v Šaštíne, kde sa aj rozhodol pre saleziánske povolanie. Po roku noviciátu v Hronskom Beňadiku zložil v roku 1942 prvé rehoľné sľuby. Teológiu začal študovať vo Svätom Kríži nad Hronom, no tam ho zastihla „barbarská noc“. V decembri 1951 tajne odišiel do Talianska, v Bolengu pri Turíne doštudoval teológiu a tam bol 1. júla 1953 za kňaza. Hneď prejavil túžbu ísť do misií.
Predstavení ho určili do severnej Indie. Kým si vybavoval dokumenty, vyučoval na gymnáziu v Mirabello Monferato. Pre zdravotné dôvody sa na misie napokon nedostal. Vykonával duchovnú službu vo viacerých dielach sestier saleziánok. V roku 1973 ho pozvali do Slovenského ústavu sv. Cyrila Metoda v Ríme, kde vyučoval na gymnáziu a udržiaval čulé styky so Slovákmi vo vtedajšej Juhoslávii, odkiaľ priviedol do Ríma viacerých chlapcov, ktorí túžili po kňazstve.
Niekoľko rokov potom ešte pôsobil v saleziánskej farnosti Pia XI. v Ríme. V roku 1990 sa vrátil do na Slovensko, sedem rokov bol direktorom saleziánskej komunity v Hronskom Beňadiku a od roku 1997 je členom komunity v saleziánskom noviciáte v Poprade. Prvé roky vyučoval novicov taliančinu, neskôr vypomáhal ako spovedník a popri tom sa venoval aj literárnej tvorbe a prekladom. Aj v pokročilom veku neúnavne pracoval vo farnosti ako horlivý kňaz.
Počas pobytu v Poprade mu vyšli dve zbierky básní – Od Tibera k Popradu (1998) a Pohľadnice zo života (2003). Nadviazal tak na svoju predchádzajúcu plodnú spisovateľskú a prekladateľskú činnosť v Taliansku, kde publikoval pod pseudonymom Ján Vetva. Jeho monografia Slováci v Chorvátsku (vyšla v roku 1978) je jedinou svojho druhu. Preložil aj knihu od Teresia Bosca Svätci saleziánskej rodiny a tiež publikáciu Saleziánska spiritualita.