V prítomnosti núdznych a spolupracovníkov rehole Milosrdných bratov biskup celebroval svätú omšu, na úvod ktorej pripomenul zmysel Svetového dňa chudobných ako príležitosť byť citlivejší na vnímanie potrieb chudobných a povedomia o chudobe, ktorú prežíval aj sám Pán Ježiš, keď bol odsúvaný, nechcený, neprijímaný. V homílii sa zamyslel nad prvým blahoslavenstvom: „Blahoslavený chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo” a všetkým pripomenul, že šťastie chudobných je v uvedomení si Božej blízkosti a pomoci. Boh je naším najväčším bohatstvom a mnohí chudobní, práve vo svojej chudobe, pokore a odovzdanosti, sú k Nemu často oveľa bližšie, ako tí, ktorí majú po materiálnej stránke viac, ale spoliehajú na seba, na svoje bohatstvo a tým sa od Boha vzďaľujú. Aby boli aj títo ľudia šťastní, musia sa stať chudobnými v zmysle: vedieť sa podeliť, byť solidárny, a tak sa stať chudobným z lásky, aby druhí zbohatli.
Pred svätou omšou prečítali posolstvo pápeža Františka s názvom „Nádej úbožiakov navždy márna nebude” (Ž 9,19), pri ktorom mnohí prítomní precítili pravdivosť pápežových slov, že ani v ich situácii, bez domova, na okraji spoločnosti a trpiac rôznymi závislosťami, im „stav chudoby neodníma dôstojnosť, ktorú dostali od Stvoriteľa..., ktorý nie je ľahostajný voči osudu svojich najslabších detí, naopak, vidí ich trápenie a bolesti, berie ich na ruky a dáva im silu a odvahu...”
Zdroj: Ordinariát OS a OZ SR br. Márius-Dismas