Veriaci si komorne pripomenuli život a myšlienky pátra Vrecka, ktoré ostávajú inšpiráciu pre nás všetkých.
Z jeho myšlienok vyberáme:
"Všetci potrebujeme horizonty, obzory, kde sa v nás stretá nebo so zemou, kde sa spravodlivosť a pokoj vedia pobozkať, kde nežnosť a láska ukazujú tvár Otca Nebeského. Keď chceme byť šťastní, musíme sa zapojiť do stavania lepšieho sveta, aj keď si to vyžaduje našu námahu. Všetci máme krv rovnako červenú a sme zodpovední jeden za druhého. Veď sme bratia. Nikto sa nenarodil sám pre seba, len druhí ťa môžu urobiť šťastným.
Ten čo je vyššie sa musí ponížiť, aby pomáhal tým, čo sú nižšie. Takú máme spoločnosť? Určite nie. Ten čo je vysoko, ešte by chcel byť vyššie. Ten čo má, ešte by chcel mať viac. Všetko naopak evanjelia. A preto sme nešťastní. Ľudia sa musia zamyslieť, prečo sú na zemi a aká je ich zodpovednosť voči druhým.
Keby sme žili skutočne podľa Evanjelia, nebolo by toľko nespravodlivosti: tri štvrtiny ľudstva hladuje, a ta štvrtina si robí starosti so schudnutím. Toto nie je vola Božia. Musíme sa odvážiť, aby sme to zmenili.
Ježiš nič nepovedal čo sa týka po duchovnej stránke – to je zaujímavé: bol som hladný, bol som smädný, bol som nahý, bol som v žalári... to ste riešili pre mňa‘. To je skutočná láska, lebo to stálo únavu. Pekné reči, pekné kázne, to nič nestojí. Pán Boh ja Ťa milujem – čo to znamená? Nič. Miluj ho cez tých, čo to potrebujú."
Zo životopisu P. Augustína Vrecka
Augustín Vrecko sa narodil v obci Nevidzany pri Prievidzi v roku 1934. Vysokoškolské lesnícke štúdiá bol donútený komunistickým režimom prerušiť. V 50-tych rokoch minulého storočia sa mu podarilo zázračne utiecť cez hranicu na západ. Aby sa zachránil pred hladom v utečeneckom tábore v Nemecku, vstúpil do americkej armády a stal sa jej dôstojníkom. Obdivoval prácu Saleziánov Dona Boska v utečeneckých táboroch, preto neskôr vstúpil do ich spoločnosti.
Po štúdiách teológie vo francúzskom Lyone bol vysvätený za kňaza a pôsobil v Belgicku. V roku 1975 odišiel pracovať ako misionár medzi najchudobnejších roľníkov na vidiek na Haiti. Približne po 20-tich rokoch sa musel kvôli vážnym zdravotným komplikáciám vrátiť do Belgicka. Opäť zázrakom prežil a zaumienil si pomôcť Slovensku tak, že zabezpečí štúdiá pre slovenských študentov na belgických univerzitách, aby tak pomohol „meniť hlavy Slovákom“.
Haiti ho však priťahovalo i naďalej a preto sa do tejto chudobnej krajiny v roku 2007 vrátil. Spolu s ďalšími dobrovoľníkmi pracoval na rozvojovom projekte v dedinke L´Aguamith. Naposledy na Haiti odletel 21. februára 2014, len mesiac po vážnom lekárskom zákroku v Belgicku. Zomrel 10. marca 2014. Pochovaný je na Haiti.
TK KBS informovali veriaci zo Slovenskej katolíckej misie v Bruseli