Bratislava 21. novembra (TK KBS) Vatikán otvoril cestu k svätorečeniu blahoslavenej Zdenky Schelingovej, slovenskej rehoľníčky z Kongregácie Milosrdných sestier Svätého kríža (SCSC). Čo znamená svätorečenie a aký má význam v živote Katolíckej cirkvi?
Svätorečenie, označované aj ako kanonizácia, je slávnostný akt Katolíckej cirkvi, ktorým pápež vyhlasuje zosnulého Božieho služobníka za svätého a zaraďuje ho do zoznamu svätých. Cirkev tým predkladá jeho život veriacim ako príklad nasledovania Krista a potvrdzuje možnosť jeho verejného uctievania v celej Katolíckej cirkvi.
„Svätorečenie je slávnostné a definitívne potvrdenie, že človek je v nebi. Pápež svojou najvyššou autoritou túto skutočnosť potvrdzuje a dáva celej Cirkvi tohto človeka za vzor. Je to akt Učiteľského úradu Cirkvi,“ vysvetľuje P. Lucian Bogucki, postulátor procesu svätorečenia sr. Zdenky Schelingovej.
Základné právne východiská úcty k svätým obsahuje Kódex kánonického práva z roku 1983. Kánon 1186 hovorí, že Cirkev podporuje pravú a hodnovernú úctu k svätým, ktorých príklad veriacich povzbudzuje a ktorých príhovor im pomáha. Kánon 1187 zároveň stanovuje, že verejným kultom možno uctievať iba tých Božích služobníkov, ktorých cirkevná autorita zapísala do zoznamu svätých alebo blahoslavených.
Samotný postup svätorečenia upravuje osobitná pápežská legislatíva. Výslovne to uvádza kánon 1403 § 1 Kódexu kánonického práva: „Príčiny kanonizácie Božích služobníkov sa riadia osobitným pápežským zákonom.“ Ustanovenia Kódexu sa na tieto kauzy vzťahujú v prípadoch, keď na ne osobitný zákon odkazuje alebo keď sa svojou povahou vzťahujú aj na tieto prípady.
O kauzy blahorečenia a svätorečenia sa na úrovni Apoštolskej stolice stará Dikastérium pre kauzy svätých. Skúma dokumentáciu, overuje dodržiavanie predpísaných noriem a posudzuje predložené kauzy. Konečné rozhodnutie o svätorečení patrí pápežovi.
Svätorečeniu spravidla predchádza blahorečenie. Pri ňom Cirkev povoľuje verejný kult blahoslaveného v určenom rozsahu, zatiaľ čo kanonizáciou sa jeho úcta rozširuje na celú Katolícku cirkev.
P. Bogucki približuje aj rozdiel v podobe pápežských dokumentov, ktorými sa tieto rozhodnutia vyhlasujú. „Pri kanonizácii pápež vydáva Litterae Decretales, teda formu apoštolského listu, ktorý osobne podpisuje. Pri blahorečení sa vydáva Breve Apostolicum, ktoré podpisuje štátny sekretár.“
Svätosť je darom Božej milosti. Kanonizáciou Cirkev autoritatívne potvrdzuje svätosť konkrétnej osoby a predkladá ju veriacim ako vzor kresťanského života a príhovorcu.
Pramene a informácie:
• Kódex kánonického práva – kánony 1186 – 1187 (KBS) • Kódex kánonického práva – kánon 1403 (Vatikán) • Apoštolská konštitúcia Praedicate Evangelium (KBS) • Dikastérium pre kauzy svätých (KBS)