Peru 16. novembra (VaticanNews) V Pucallpe, meste obklopenom amazonským pralesom, kam sa presunul priamo z vysokohorskej krajiny andského Cusca, slúžil pápež Lev druhú nedeľnú Eucharistiu počas svojej apoštolskej cesty. „Konanie dobra si vyžaduje bojovať proti násiliu láskou a čestne reagovať na korupciu. Tam, kde sa staráme o človeka, krajina prekvitá a kultúra milosrdnej lásky lieči morálne znečistenie, ktoré je príčinou všetkých rán spôsobených stvoreniam,“ kázal pápež Lev XIV. pred približne 100-tisíc veriacimi.
HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA Svätá omša Villa Deportiva Regional Ucayali, Pucallpa Nedeľa 15. novembra 2026
Drahí bratia a sestry,
s veľkou radosťou dnes s vami slávim Eucharistiu. Keď sa s vierou zhromažďujeme okolo Pánovho oltára, jeho slovo vstupuje do nášho života a napĺňa ho zmyslom. Pre nás všetkých je ohlasovaním spásy. Dnes sa to v tomto meste deje práve takto: evanjelium, ktoré sme počuli, je totiž podobenstvom, ktoré nás pozýva zamyslieť sa nad naším vzťahom k Bohu.
Keď Ježiš rozpráva príbeh pána a jeho sluhov, jeho hlas žiada od našich sŕdc osobitnú pozornosť, aby sme správne pochopili slová, ktorými sa na nás obracia. Čo znamená pre Boha byť Pánom? A čo znamená pre človeka byť sluhom? Tieto slová, ktoré sú vo svete tak silno poznačené tvrdými mocenskými vzťahmi, nadobúdajú na Kristových perách nový a prekvapujúci význam. Vyslovuje ich práve preto, aby obnovil náš spôsob myslenia a konania. Tým, ktorí sú vo svete sluhami, totiž Ježiš ohlasuje slobodu a tých, ktorí sa pokladajú za pánov, učí obráteniu. Keď jediný pravý Pán volá všetkých k bratstvu, pozýva nás zmeniť život a pretvárať vzťahy i spoločnosť, v ktorej žijeme.
Počúvajme teda, čo Kristus rozpráva v podobenstve: „Dobrý a verný sluha,“ hovorí pán, „vojdi do radosti svojho pána“ (Mt 25, 21.23). Táto pochvala nám predovšetkým odhaľuje, že byť dobrým a verným znamená odpovedať na dobrotu a dôveru, ktorú dostávame od Boha. Práca, ktorú od nás žiada, nie je znakom útlaku a odstupu, ale závdavkom spoluúčasti a šťastia. Pán je ako prvý dobrý k nám a zveruje nám svoje dobrá. Znakom tejto dobroty sú vzácne talenty, o ktorých hovorí podobenstvo a ktoré sa v našich rukách stávajú úlohou a zodpovednosťou, aby sme prinášali ovocie dobrých skutkov. Týmito talentmi sú vlastnosti, ktoré robia dobrým život, ten prvý Boží dar: keď ich využívame, učíme sa konať spravodlivo a hľadať pravdu, starať sa o blížneho a o spoločnosť. Tak rozmnožujeme prijaté dobro a múdro využívame to, čo nám Pán zveril.
Na druhej strane však podobenstvo rozpráva aj o „zlom a lenivom sluhovi“ (Mt 25, 26), ktorému pán hovorí: „Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal?“ (tamže). Ježišove slová nás vystavujú skúške: nie je azda pán, teda Boh, dobrý a veľkorysý voči svojim sluhom, teda voči nám? Isteže je! A predsa sa nájdu takí, ktorí mu nedôverujú a pokladajú ho za tvrdého človeka (porov. v. 24), bezcitného vykorisťovateľa. Boh nám však hovorí: Ja dôverujem tvojim schopnostiam, vôbec neutláčam tvoj život, ale milujem ho. Delím sa s tebou o svoje dobrá: zverujem ti ich, aby prinášali ovocie, pre radosť, o ktorú sa chcem podeliť so všetkými. Sluha z podobenstva je teda zlý preto, lebo si myslí, že Boh je ako páni tohto sveta. A páni tohto sveta sa často sami pokladajú za Boha. Ježiš nevyčíta sluhovi len lenivosť, ale predovšetkým jeho zlé zmýšľanie, ktoré ho vedie k tomu, aby pánovi povedal: „Viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal“ (v. 24). Podobenstvo nás teda volá prejsť od strachu pred Pánom k dôvere v neho, od otroctva človeka vzdialeného od Boha k účasti na radosti, ktorá pochádza od neho. Inými slovami, uvedomiť si, že sme jeho milované deti.
Podobenstvo, ktoré Ježiš rozpráva, je veľmi aktuálne, pretože sa nás pýta, čo robíme s dobrami, ktoré nám Boh dáva, predovšetkým s darom života a darom zeme. Tieto dva dary spolu úzko súvisia: jeden nemôže existovať bez druhého. Zdravie nášho života a zdravie zeme, na ktorej žijeme, idú ruka v ruke: preto všetko, čo zraňuje dôstojnosť života, ničí krásu zeme. Ľudská podnikavosť a starostlivosť o stvorenstvo idú ruka v ruke: preto všetko, čo vykorisťuje ľudskú prácu, drancuje životné prostredie. Sociálny pokoj a ekologická rovnováha idú ruka v ruke: preto násilie páchané na ľuďoch je násilím páchaným na zemi a násilie páchané na zemi je násilím páchaným na ľuďoch.
Drahí priatelia, Kristovo slovo tu vstupuje do drámy našich dejín: k hlasu mojich predchodcov, pápeža Benedikta XVI. a pápeža Františka, pripájam aj svoj, aby som zdôraznil bolestivé prepojenie medzi „ničením životného prostredia Amazónie a ohrozením ľudskej dôstojnosti jej obyvateľov“ (BENEDIKT XVI., Príhovor mladým, 10. mája 2007, 2; porov. FRANTIŠEK, posynodálna apoštolská exhortácia Querida Amazonia, 12). Urobilo sa veľmi málo a veľmi pomaly, zatiaľ čo prostriedky na drancovanie a znečisťovanie stvorenstva sa rozvíjali čoraz rýchlejšie. Zoči-voči týmto zlám nezakopávajme Pánove talenty do zeme. On nám dáva silu naprávať a liečiť utrpenie spôsobené nenásytnou túžbou po nadvláde. V tomto kontexte sa evanjelium, ktoré sme počuli, stáva posolstvom vyslobodenia a nádeje pre celý ľud. Je na nás, na každom z nás, aby sme odpovedali Pánovi slovami: „Ďakujeme ti za talenty, ktoré nám dávaš! Chceme ich používať pre dobro všetkých.“ Je tiež na každom z nás, aby sme povedali blížnemu: „Si pre mňa bratom, sestrou. Rozvíjajme spoločne talenty, ktoré prinesú ovocie dobrého života v tomto meste, v našej krajine a v budúcnosti, ktorú chceme budovať ako čas spravodlivosti a pokoja.“
Táto vôľa sa sústreďuje v geste, ktoré konáme počas svätej omše, keď k oltáru prinášame plody zeme a ľudskej práce. Stôl, ktorý nám Pán pripravuje, nás zapája do výmeny darov, ktoré predkladáme Bohu, aby sme ich potom šírili vo svete. Vo svetle evanjelia vás preto pozývam rozmnožovať talenty, ktoré nám Pán zveruje, tým, že budete pestovať tri konkrétne veci.
Predovšetkým spoločne pestujte vieru. Buďte ľudom, ktorý slávi Božiu spásu a lieči rany ľudstva. Tak totiž Cirkev preberá ľudské slová, aby vyjadrila Božiu pravdu, a hlása Božie slovo, aby ohlasovala pravdu o človeku. Podľa príkladu Krista, Slova, ktoré sa stalo telom, hľaďte na každodennú skutočnosť s múdrosťou pochádzajúcou z evanjelia a otvárajte všetkým budúcnosť spravodlivosti. Toto poslanie sa začína v modlitbe a živí sa sviatosťami. Keďže je dielom celej Cirkvi, uskutočňuje sa v rodinách a farnostiach, na uliciach a v školách, v nemocniciach a väzniciach. Všade usilovne rozmnožujte Pánove talenty a podporujte spoločenstvo so všetkými mužmi a ženami dobrej vôle.
Po druhé, povzbudzujem vás, aby ste pestovali našu nádhernú ľudskosť. Toto úsilie sa týka predovšetkým mladých, ktorí sú prísľubom peruánskeho ľudu. Týka sa starostlivosti o maličkých a ochrany starších ľudí, solidarity s chudobnými a utláčanými. Konať dobro si vyžaduje bojovať proti násiliu láskou a na korupciu odpovedať čestnosťou. Tam, kde sa človek uzdravuje, zem prekvitá a kultúra lásky uzdravuje od morálneho znečistenia, ktoré je príčinou každej rany spôsobenej stvorenstvu, nášmu spoločnému domovu.
Napokon, tvárou v tvár každej skúške vždy pestujte radosť. Kresťan vie, že radosť nepochádza z bohatstva ani z moci, ktoré ponižujú ako drogy, klamú srdce a zanechávajú ho v úzkosti. Pravá radosť pochádza z viery, pretože jej základom je Božia milosť, ktorá prináša ovocie v našej bratskej obetavosti. Keď prechádzame súženiami a výzvami, budujme spoločne šťastnú, pokojnú a slobodnú spoločnosť a hľaďme na Pána Ježiša, ktorý na svojom kríži nastoľuje pokoj, keď na seba berie všetky naše ťažkosti. Prosme ho, Vykupiteľa, aby sprevádzal našu cestu a daroval nám svetlo nádeje. Nech nás jeho Matka Mária, Nepoškvrnená Panna, vždy potešuje a ochraňuje.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia