Peru 14. novembra (VaticanNews) „Vždy hľadajte múdrosť, ktorú nemôžu mať ani stroje, ani počítačové programy,“ vyzval pápež Lev XIV. pri stretnutí s akademickou obcou Katolíckej univerzity sv. Turíbia z Mogroveja.
Svätý Otec povzbudil profesorov i študentov, aby uplatňovali kritické myslenie, a zdôraznil, že vedecký a technický pokrok má chrániť ľudskú dôstojnosť a slúžiť spoločnému dobru.
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA Stretnutie s akademickou obcou Katolícka univerzita sv. Turíbia z Mogroveja, Chiclayo, Peru Piatok 13. novembra 2026
Bratia v biskupskej službe, vážení predstavitelia akademickej obce, pani doktorka Patricia Camposová, rektorka tejto univerzity, vážení predstavitelia politického a občianskeho života, vážení profesori, výskumní pracovníci a ďalší administratívni zamestnanci, a milí študenti,
veľmi ma teší, že som sa mohol vrátiť do Chiclaya a stretnúť sa s vami v priestoroch Katolíckej univerzity sv. Turíbia z Mogroveja. Predovšetkým ďakujem Pánovi, Bohu života, za roky, ktoré mi dal prežiť v misijnom poslaní v službe peruánskemu ľudu. Ďakujem aj vám, pretože ste mi počas rokov, keď som bol veľkým kancelárom tejto inštitúcie, pomohli pochopiť, že autorita znamená službu, riadenie znamená počúvanie a vzdelávanie je ušľachtilým skutkom nádeje.
Naše stretnutie nás pozýva pripomenúť si nehynúce dedičstvo patróna tejto univerzity, svätého Turíbia z Mogroveja. Tento významný právnik a arcibiskup Limy urobil zo svojho života katedru múdrosti, lásky a spravodlivosti. Viera, ktorú ohlasoval, a poznanie, ktoré odovzdával, musia aj naďalej zostať kompasom usmerňujúcim bádanie v týchto posluchárňach. Univerzita, a osobitne katolícka univerzita, je živým spoločenstvom, v ktorom sa hľadanie pravdy stáva skutkom lásky a služby veľkej ľudskej rodine (porov. sv. Ján Pavol II., apoštolská konštitúcia Ex corde Ecclesiae, 1 – 2). Keď ste vy, mladí ľudia, jej aktívnymi protagonistami, kvalita akademického vzdelávania sa meria predovšetkým schopnosťou formovať z vás múdre, čestné a zrelé ženy a mužov.
Viete, že prechádzame zložitými kultúrnymi zmenami. V tomto kontexte je univerzita povolaná byť dielňou talentov a laboratóriom zmyslu: priestorom, v ktorom sa inteligencia nepodriaďuje užitočnosti, ale verne slúži pravde. Predovšetkým Pravde s veľkým P, ktorou je Kristus, Spasiteľ sveta. Takto katolícka univerzita prispieva k plodnému stretnutiu viery a rozumu, náboženstva a vedy: vedie dialóg s pokorou, skúma dôsledne a vždy hľadá spoločné dobro. Takýto akademický prístup nás oslobodzuje od pokušenia produkovať kvalifikovanú pracovnú silu pre exkluzívny a vysoko konkurenčný trh.
Pokrok, ktorý je ľahostajný voči spravodlivosti a dôstojnosti pracujúcich, sa totiž mení na mechanizmus útlaku a vyraďovania. Katolícka univerzita má preto povinnosť vo verejnom a politickom priestore pripomínať, že veda bez svedomia ničí život všetkých. Rovnako ani technika bez duše skutočne nezlepšuje život. Humanistické a kresťanské vzdelávanie naopak posilňuje našu schopnosť vytvárať trvalé bratské väzby, aby sme digitálnym vekom prechádzali od obyčajného prepojenia k autentickým vzťahom smerujúcim k spoločenstvu. Technológia, drahí priatelia, nie je vždy neutrálna: jej podoby niekedy nesú pečať, záujmy a ambície toho, kto ju navrhuje a ovláda. Preto ju treba skúmať s jasnou mysľou a čistým srdcom.
Najzhubnejším nebezpečenstvom je podriadenie sa technokratickej paradigme, ktorá redukuje skutočnosť na materiálne údaje a za najvyššiu hodnotu považuje efektívnosť. Ako akademickí pracovníci i ako študenti ste povolaní uplatňovať kritické myslenie: vždy hľadajte múdrosť, ktorú nemôžu mať ani stroje, ani počítačové programy. Iba tak bude technologický pokrok slúžiť nášmu integrálnemu rozvoju, chrániť dôstojnosť každého človeka a podporovať spoločné dobro.
Pri tomto poslaní nám cestu osvetľuje príklad svätého Turíbia z Mogroveja. V jeho dobe, keď boli pôvodné národy často vystavené vykorisťovaniu a diskriminácii, s evanjeliovou rozhodnosťou bránil ich ľudskú dôstojnosť. Svätý Turíbius sa naučil jazyky ľudí, ktorým slúžil, ohlasoval evanjelium v ich kultúrnom prostredí a napísal pre nich katechizmus, ktorý bol jedným z prvých v Amerike v pôvodných jazykoch. Jeho pastoračné dielo svedčí o tom, že logika vtelenia prostredníctvom misie Cirkvi naďalej prináša ovocie v každej dobe a na každom mieste. Veľké kultúrne dielo svätého Turíbia v týchto krajoch nás naďalej povzbudzuje. Dnešnými púšťami totiž nie sú iba vyprahnuté pláne Lambayeque, ktorými tento svätý pastier prechádzal na koni: sú nimi aj nové podoby morálnej a občianskej negramotnosti, ktoré vylučujú chudobných. Univerzita, ktorá sa riadi jeho príkladom, je povolaná využívať vedecké inovácie na zmenšovanie sociálnych rozdielov a hojenie rán spoločnosti.
Tak sa dostávame, milí profesori a študenti, k úvahe o jednom z kľúčových bodov súčasného myslenia: o ľudskej ohraničenosti, teda o človeku ako bytosti, ktorá má svoje hranice. Dnes pribúdajú prísľuby transhumanizmu a posthumanizmu. Sú to ideologické prúdy, podľa ktorých technológia skôr či neskôr odstráni každú chorobu a bolesť, rovnako ako starnutie, ba dokonca aj samotnú smrť. Práve preto, že vedecký pokrok je vynikajúcim plodom ľudskej inteligencie, nemožno si ho zamieňať s privilégiom pre milionárov, ktorí sa usilujú o nesmrteľnosť, zatiaľ čo celé národy trpia biedou a útlakom. Predáva sa nám tak ilúzia ľudí optimalizovaných kybernetikou a biotechnológiou. Zoči-voči tomuto preludu nám kresťanská antropológia pripomína, že ohraničenosť nie je výrobnou chybou, ale podmienkou ľudskej veľkosti.
Ohraničenosť je totiž výzvou k solidarite a k otvorenosti voči transcendencii. Zatiaľ čo mýtus sebestačnosti nás uzatvára do sebectva a vedie nás k vyraďovaniu slabých, uznanie vlastnej krehkosti nás robí pozornými voči potrebám všetkých. Svätý Turíbius z Mogroveja zakúsil telesné obmedzenia na svojich vyčerpávajúcich cestách; ochorel, trpel únavou i nepochopením mocných. Ba čo viac, práve prostredníctvom takto skúšaného života zmenil cirkevné a spoločenské dejiny celej krajiny. Dnes je na nás, aby sme obnovili jeho príklad!
Milí mladí študenti, vy ste „domorodcami“ tejto novej doby. Prijmite príležitosti, ktoré vám ponúka, a pozerajte sa na ne vo svetle viery, ktorá je pochodňou uprostred zmätku a temnoty osamelosti, nudy a bolesti. S veľkou úprimnosťou nám to povedala Ángela, keď ukázala, že viera vždy dáva nádej. Neklame ako mágia, ktorá sľubuje, že nechá zmiznúť každý problém. Živý vzťah s Bohom nás posilňuje tým, že dáva zmysel našim krížom, ktoré Pán Ježiš nesie spolu s nami. Takto žijeme vieru ako čnosť, teda ako silu, ktorá dáva múdrosť a odvahu a vedie nás k tomu podstatnému, ako o tom rozprával Adriano. Modlitba i štúdium premieňajú našu myseľ, až sa mení náš život. Pravda sa potom stáva rozhodnutím a modlitba i štúdium prechádzajú od uvažovania ku konaniu: stávajú sa úsilím, ktoré hľadá a nachádza radosť v každom období života.
V tejto súvislosti sa s nami profesorka Guzmánová podelila o slovo s veľmi hlbokým významom: obeta (lat. sacrificium). V bežnej reči označuje zrieknutie sa niečoho, no predovšetkým znamená urobiť niečo posvätným: je to úkon, ktorým celý náš život, dokonca aj to, čo svet odstraňuje, nadobúda hodnotu. V spojení s Kristovou obetou, ktorá odhaľuje pravý zmysel tejto skúsenosti, otvorme svoj život, jeho námahy a nádeje Božiemu pôsobeniu. On vždy premieňa na dobro to, čo vkladáme do jeho otcovských rúk.
Milí profesori a predstavitelia akademickej obce, objavujte s úžasom a zanietením, že vaša práca je vznešeným prejavom intelektuálnej lásky. Keď sprevádzate týchto mladých ľudí pri vyučovaní a výskume, dávajte každému dôsledné svedectvo vlastným životom. Buďte slobodnými mysliteľmi, pre ktorých pravda stojí nad názorom a spravodlivosť nad vlastným záujmom. Spolu so študentmi vytrvalo hľadajte múdrosť, aby ste ju mohli darovať vo svojom životnom prostredí, medzi kolegami i v peruánskej spoločnosti. Rozvíjajte svoje vedecké schopnosti a premieňajte ich na skutky sociálnej spravodlivosti, osobitne v prospech najchudobnejších a v starostlivosti o stvorenstvo, ktoré dnes tak veľmi zraňujú špekulácie pohŕdajúce dobrom ľudu.
Drahí priatelia, povzbudzujem vás, aby ste s novým odhodlaním pokračovali vo svojom vzdelávacom poslaní. Preto vyprosujem pre vás všetkých a pre vašu prácu príhovor Panny Márie, Sedes Sapientiae, Stolice múdrosti. Ona, ktorá vo svojom lone prijala večné Slovo, nech vás učí prechádzať touto dobou s odvahou a vierou.
Nech vás Boh vždy žehná!
Modlime sa spolu, ako nás naučil Pán: „Otče náš…“
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia