Peru 13. novembra (VaticanNews) Joao sa dokázal vymaniť z temných chvíľ a vďaka tancu sa priblížil k Bohu i k ľuďom. Emily pracuje s mladými vo svojej diecéze a pýtala sa, ako majú byť počas vlastných kríz sprevádzaní tí, ktorí sami sprevádzajú druhých. Mladá uršulínska sestra Luzbinda zasa rozprávala, ako vďaka jednoduchému pozvaniu našla cestu do rehoľného života aj vnútorný pokoj.
Pápež Lev XIV. reagoval na svedectvá mladých na najväčšom peruánskom štadióne s kapacitou viac ako 80-tisíc miest. Povzbudil ich k dôvere v Pánovu lásku a k odvahe vykročiť na cestu, ktorú im Boh pripravuje.
„Jedno gesto priateľstva môže zmeniť smer života,“ povedal Lev XIV. mladým a vysokoškolákom počas vigílie na Národnom štadióne v Lime vo štvrtok 12. novembra 2026. V príhovore rozvinul tri slová: vášeň, povolanie a priateľstvo. Povzbudil mladých, aby Kristovi dôverovali aj v utrpení a odvážili sa odpovedať na jeho pozvanie.
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA Vigília s mladými a vysokoškolákmi Národný štadión Peru, Lima Štvrtok 12. novembra 2026
Dobrý večer, Lima! Callao! Carabayllo! Určite sú tu aj ľudia z Lurínu a Chosicy! Dobrý večer všetkým. Niekto mi povedal, že Peru potrebuje znamenie nádeje. A tak dnes ste tu na Národnom štadióne znamením nádeje práve vy.
Drahí mladí, drahé Peru, dobrý večer!
Aká je to radosť stretnúť sa s vami! Ďakujem za také srdečné privítanie. Ďakujem za slová kardinála Castilla a za otázky, ktoré mi položili mladí, ako aj za úprimnosť, s akou nám Joao, Emily a sestra Luzbinda otvorili svoje srdcia. To, o čom nám rozprávali, mi dáva príležitosť podeliť sa s vami o jednu scénu z Evanjelia podľa Jána.
Jedného dňa bol Ján Krstiteľ s dvoma zo svojich učeníkov, keď uvidel prechádzať Ježiša. Ukázal naňho a povedal: „Hľa, Boží Baránok“ (Jn 1, 36). Keď to tí dvaja počuli, začali ho nasledovať. Pán si všimol, že kráčajú za ním, obrátil sa, pozrel na nich a spýtal sa: „Čo hľadáte?“ (v. 38). Aká krásna otázka! Sú to prvé Ježišove slová, ktoré sa objavujú v tomto evanjeliu. Chcel by som, aby každý z vás počul túto otázku, akoby ju Ježiš dnes kládol práve jemu: Čo hľadáš? Čo túžiš nájsť? Čo očakávaš od života?
Neponáhľajte sa s odpoveďou. Sú otázky, ktoré nás sprevádzajú dlhý čas. Myslite na to, čo vás najviac nadchýna, na ľudí, ktorých milujete, a na sny, za ktoré by ste boli ochotní bojovať. Myslite aj na nepokoj, ktorý vám niekedy nedá spať, a na to, čo by ste chceli zmeniť. Ježiš sa o toto všetko zaujíma, pretože sa zaujíma o vás.
Je jedno slovo, ktoré nám môže pomôcť pochopiť toto hľadanie: vášeň [v španielčine pasión, čo znamená aj utrpenie]. Používame ho, keď hovoríme o tom, čo intenzívne milujeme, čo v nás vzbudzuje nadšenie a podnecuje nás dať zo seba to najlepšie. Pripomína nám však aj utrpenie, skúsenosti, pri ktorých akoby vyhasínala naša chuť ísť ďalej. Sú mladí, ktorí sa cítia osamelí, aj keď sú medzi ľuďmi. Iní nesú bolesť zo straty alebo neistotu, čo im prinesie budúcnosť. Niekedy sa pýtame, prečo Boh dopúšťa určité veci alebo prečo sa zdá, že mlčí práve vtedy, keď ho najviac potrebujeme.
Pripomeňme si teda, ako Ján Krstiteľ predstavil Ježiša: „Hľa, Boží Baránok.“ Títo učeníci však ešte nemohli pochopiť, čo toto pomenovanie ohlasovalo. Neskôr objavili jeho význam vo svetle umučenia Pána, ktorý daroval svoj život na kríži. Aj Ježiš zakúsil úzkosť a temnotu utrpenia. Na kríži dokonca zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15, 34). Kristus uprostred tohto utrpenia neprestával milovať. Nechcel kríž; chcel našu spásu. Z lásky k nám prijal, že ho ponesie až do konca. Tak sa tento nástroj smrti vďaka jeho sebadarovaniu stal miestom, kde sa zjavila jeho vrúcna láska, schopná premôcť smrť.
Drahí mladí, keď trpíte, obracajte sa na Ježiša. Nebojte sa s ním úprimne hovoriť, aj keď len ťažko nachádzate slová na modlitbu. On pozná naše slzy i otázky, na ktoré ešte nevieme odpovedať. Vyhľadávajte tiež spoločnosť tých, ktorí vás majú radi: sú bolesti, ktoré potrebujú čas a priateľskú ruku. Viera nás na tejto ceste podopiera a pripomína nám, že utrpenie nikdy nemá posledné slovo. Nadchnite sa pre všetko, čo stojí za námahu, pre to, čo je pravdivé, dobré a krásne! Rozvíjajte svoje talenty, objavujte bohatstvo svojej kultúry, odvážte sa púšťať do veľkorysých projektov. Pápež František pripomínal, že tento „neuspokojený nepokoj“ nás môže podnietiť vziať život do vlastných rúk a prijať zodpovednosť za poslanie (porov. posynodálnu apoštolskú exhortáciu Christus vivit, 138). Neuspokojte sa so životom podľa toho, čo od vás očakávajú iní. Boh vás stvoril schopných vykonať dobro, ktoré nik iný nedokáže uskutočniť presne takým istým spôsobom.
Vráťme sa teraz k dvom učeníkom. Na Ježišovu otázku odpovedali: „Učiteľ, kde bývaš?“ A on im povedal: „Poďte a uvidíte!“ (Jn 1, 38 – 39). Aká jednoduchá odpoveď! Tí muži chceli spoznať Ježiša a prežiť s ním kúsok jeho života. Pán im vopred nevysvetlil všetko, čo ich čaká. Na začiatok stačilo prijať jeho pozvanie. Tak sa začína aj povolanie, druhé slovo, o ktoré by som sa s vami chcel podeliť. Všetci sa pýtame, čo urobiť so svojím životom a komu sa oplatí darovať to najlepšie zo seba. Sú odpovede, ktoré objavíme až vtedy, keď sa odvážime kráčať s Ježišom. Svätý Pavol nám pripomína, že Boh si nás vyvolil v Kristovi ešte pred stvorením sveta (porov. Ef 1, 4). Ešte skôr, než sme existovali, už nás miloval!
Niekedy sa pýtame, či riadiť sa Božou vôľou znamená vzdať sa svojich snov. Z tejto obavy sa môže zrodiť ešte nebezpečnejšie podozrenie: myslieť si, že Boh nás o niečo oberá a že ak si chceme život naplno vychutnať, musíme zakúsiť aj hriech (porov. Gn 3, 5). Drahí priatelia, chcel by som, aby ste si do srdca vtlačili tieto slová pápeža Benedikta XVI.: „Zlo vždy otravuje“ (Homília, 8. decembra 2005). Nenechajte sa oklamať! Ako by nás mohlo urobiť šťastnými to, čo nám škodí? Boh pozná naše najhlbšie túžby, dokonca lepšie než my sami. Vložil do nás túžbu milovať a byť šťastní a chce ju priviesť k plnosti.
Tak ako u prvých učeníkov, aj dnes sa všetko často začína jednoduchým pozvaním, ktoré prichádza od priateľa, zo skúsenosti služby alebo zo stretnutia s niekým, koho život nás privádza k otázke, na čom skutočne záleží. Aj príbehy, ktoré sme dnes večer počuli, sa začali pozvaním. Dôležité je naučiť sa rozpoznávať Pánov hlas. Preto si, drahí mladí, vyhraďte chvíle ticha pred Najsvätejšou sviatosťou, aby ste sa s ním stretli. Hovorte mu o svojich plánoch a dovoľte, aby vás jeho slovo oslovovalo a kládlo vám otázky. Nebojte sa opýtať ho, čo od vás očakáva. Niektorých povolá ku kňazstvu alebo k zasvätenému životu; iných povolá do manželstva a k založeniu rodiny. Všetci sú povolaní dať svoje schopnosti do služby druhým.
Možno si niekto myslí, že urobil priveľa chýb alebo že už je neskoro začať odznova. A ja by som mu chcel povedať: Pozri sa na Ježiša. On pozná tvoj príbeh a naďalej ťa pozýva kráčať s ním. Nemusíš mať vyriešenú celú svoju budúcnosť, aby si mu odpovedal. Urob krok, ktorý dnes dokážeš urobiť. Dôveruj jeho láske a dovoľ mu, aby ťa sprevádzal. Pán nám mnohokrát ukazuje cestu práve vtedy, keď po nej kráčame.
Evanjelium pokračuje vzácnym detailom: učeníci „zostali v ten deň u neho“ (Jn 1, 39). Svätý Ján si pamätá dokonca aj hodinu: boli asi štyri hodiny popoludní. Toto stretnutie zanechalo stopu, ktorú nedokázalo vymazať ani plynutie rokov. Zostali s Ježišom! Tak sa začal vzťah, ktorý rástol, ako spoločne kráčali. A tak prichádzame k tretiemu slovu, ktoré by som vám chcel zveriť: priateľstvo. Aj naše povolanie rastie, keď sa učíme zostávať pri Pánovi, počúvať ho a deliť sa s ním o svoje radosti a starosti. Časom títo učeníci spoznali, kam až siaha jeho láska. Pri Poslednej večeri im Ježiš povedal: „Nazval som vás priateľmi“ (Jn 15, 15). A v tú istú noc vyslovil slová, ktoré sa naplnili popoludní v Piatok utrpenia Pána: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (v. 13).
To je Priateľ, ktorý vás volá! Pestujte toto priateľstvo v modlitbe, v Eucharistii a pri počúvaní jeho slova. Čím viac sa učíme milovať Ježiša, tým viac sme schopní milovať ako on. Z nášho priateľstva s Kristom sa rodí aj opravdivejšie priateľstvo s druhými, ktoré úprimne hľadá ich dobro, dokáže odpúšťať a zostáva verné, najmä v ťažkostiach. Aké krásne je nájsť priateľov, ktorí nám pomáhajú rásť a približujú nás k Bohu!
Cirkev sa rodí z tohto priateľstva s Kristom a z neho žije. Nachádzame v nej bratov a sestry, ktorí nám pomáhajú napredovať. Všetci potrebujeme, aby nás niekto vypočul, povzbudil, keď nám dochádzajú sily, alebo jednoducho zostal pri nás. Preto si nemyslite, že sa musíte vždy javiť ako silní, najmä vy, ktorí vediete skupiny alebo sprevádzate iných. Dovoľte druhým, aby sa o vás postarali. Pamätajte, že aj Ježiš chcel mať v Getsemanskej záhrade pri sebe svojich priateľov v hodine úzkosti (porov. Mt 26, 38). Nebojte sa zveriť priateľom so svojimi bolesťami a hľadať u nich oporu, ktorú potrebujete.
Chcel by som spomenúť ešte posledný detail z evanjelia. Po tomto stretnutí šiel Ondrej vyhľadať svojho brata Šimona, aby mu povedal: „Našli sme Mesiáša“ (Jn 1, 41), a priviedol ho k Ježišovi. Robte to aj vy! Myslite predovšetkým na tých, ktorí prechádzajú ťažkými chvíľami. Jedno gesto priateľstva môže zmeniť smer života. Nebojte sa hovoriť o Ježišovi a svojím životom ukazovať, koľko dobra vám prináša priateľstvo s ním.
Drahí mladí, počúvajte Ježišovo pozvanie a odvážte sa ho nasledovať. Dnes by som vám chcel zopakovať, že Pán „nič neberie a všetko dáva“ (Benedikt XVI., Homília pri svätej omši na začiatku petrovskej služby, 24. apríla 2005). Dôverujte Kristovi! Dôverujte mu ako skutočnému priateľovi, ktorý vás pozná, miluje a nikdy neopustí. Táto dôvera bude každým dňom posilňovať vaše priateľstvo. Prosme Pána na príhovor Panny Márie a peruánskych svätých, aby túto dôveru v nás každý deň rozmnožoval, aby nám pomáhal s vášňou žiť naše povolanie a vždy zostávať v jeho priateľstve. Pomodlime sa teda spolu jednoduchú modlitbu, ktorá nám pomôže čoraz viac dôverovať Ježišovi. Pozývam vás, aby ste opakovali so mnou:
Ježišu, dôverujem ti. Ježišu, dôverujem ti. Ježišu, dôverujem ti. Príď, Pane Ježišu! Príď do môjho srdca, príď do mojej rodiny, príď do môjho spoločenstva. Príď čoskoro do môjho života! Príď čoskoro, Pane!
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia