Argentína 12. novembra (TK KBS) Arcibiskup Buenos Aires a predseda Argentínskej biskupskej konferencie kladne hodnotia návštevu pápeža Leva XIV. v Argentíne a zdôrazňujú dosah jeho posolstva a výzvy, ktoré predložil pre pastorálnu činnosť Cirkvi v tejto krajine.
Po štyroch dňoch strávených s argentínskym národom pápež Lev XIV. opustil krajinu v stredu 11. novembra popoludní, aby pokračoval vo svojej apoštolskej ceste v Peru. Na argentínskych uliciach aj v médiách ľudia vyjadrujú radosť, dojatie a predovšetkým vďačnosť za návštevu, ktorá oslovila obyvateľstvo ďaleko nad rámec katolíckych veriacich.
Arcibiskup Marcelo Colombo z Mendozy, predseda Argentínskej biskupskej konferencie, a arcibiskup Jorge García Cuerva z Buenos Aires v nasledujúcich rozhovoroch ponúkli svoje prvé hodnotenia tejto historickej udalosti a zamysleli sa nad cestami, ktoré sa teraz otvárajú pre cirkevnú komunitu.
Arcibiskup Colombo, aké sú vaše prvé dojmy teraz, keď sa skončila historická návšteva pápeža Leva XIV. v Argentíne?
Je to veľké pozvanie k radosti, nádeji a spoločenstvu medzi argentínskym ľudom, k prehĺbeniu všetkého, čo nás spája, všetkého, čo nám Boh dal. Pápež viackrát hovoril o prírodnej kráse krajiny a kráse argentínskeho ľudu ako o daroch, ktoré nám umožňujú oslavovať Boha v našich životoch.
Očakávali ste takú veľkú účasť na podujatiach?
Očakávali sme to, lebo sme videli počet dopytov a rezervácií, autobusy, nadšenie ľudí pri registrácii, kňazov – všetci sa chceli zúčastniť. Takže áno, milióny ľudí mali možnosť vidieť pápeža Leva a modliť sa s ním. A bola tu aj náklonnosť zo strany mladých ľudí, ktorých srdečnosť a spontánnosť si viackrát získali srdce pápeža.
Čo vás najviac oslovilo v slovách Svätého Otca adresovaných občianskej spoločnosti a aký vplyv majú tieto posolstvá na dialóg miestnej Cirkvi s ňou?
V podstate sa kladie osobitný dôraz na dôstojnosť osoby, každej osoby, a na osobitnú starostlivosť, ktorú Cirkev venuje životom chudobných a zraniteľných, ako súčasť tohto sociálneho dialógu, tejto výzvy na spoločnú prácu ako spoločnosť.
Pokiaľ ide o činnosť Cirkvi, pápež opätovne potvrdil trvalú relevantnosť kresťanského modelu rodiny a dôrazne vyzval každého človeka, aby prevzal zodpovednosť za aktívnu úlohu v evanjelizácii. Aká nová etapa sa dnes začína pre putujúcu Cirkev v Argentíne?
V prvom rade musíme na to, čo nám pápež povedal, reagovať úprimným a hlbokým zamyslením. V nadchádzajúcich dňoch a mesiacoch sme si povinní jeho slová dôkladnejšie prečítať, diskutovať o nich a zdieľať ich v duchu bratstva v rámci našich spoločenstiev a medzi biskupmi. Potom to musíme pretaviť do pastoračných rozhodnutí a krokov, ako to už robíme, pretože už niekoľko rokov kráčame po synodálnej ceste, ktorú nám ako prvý navrhol pápež František a ktorú nás teraz pápež Lev vyzýva, aby sme v nej pokračovali ešte hlbšie.
Pápež Lev prišiel do Argentíny po stopách Jorgeho Maria Bergoglia, pápeža Františka, ktorý sa síce nikdy nevrátil do svojej vlasti, ale zdá sa, že nikdy nebol neprítomný. Akú úlohu zohral pápež František pri tejto návšteve?
V prvom rade bol prítomný v nadšení ľudí, ktorí prišli, ktorí si ho pamätajú, tlieskajú, keď sa spomína jeho meno, a ďakujú Bohu za jeho život. Samozrejme, je tu aj vďaka Bohu za tohto pápeža. Uznávame, že úzko spolupracoval s pápežom Františkom a že nám v istom zmysle – s novým programom, novými dôrazmi a vlastnou osobnosťou – prináša bohatstvo dedičstva, ktorým je vždy evanjelium, preložené pre našu dobu do rozhodnutí univerzálnej Cirkvi.
Arcibiskup García Cuerva: „Myslím si, že sme premenili heslo ‚Všetci sú vítaní‘ na skutočnosť“
Foto: Vatican Media
Arcibiskup García Cuerva, čo si odnesiete z týchto dní v Argentíne a aký je váš prvý dojem z toho, čo ste zažili?
Na povrchu sa prejavuje toľko emócií a medzi našimi ľuďmi vládne hlboká radosť z toho, že sme sa mohli stretnúť so Svätým Otcom. Je tu aj radosť z toho, že sme zistili, že sme sa naozaj všetci cítili pozvaní.
Ako viete, prvá časť motta tejto návštevy znela „Všetci sú vítaní“ a myslím si, že sme „Všetci sú vítaní“ premenili na skutočnosť. Nebola to teda len radosť zo svedectva o stretnutí so Svätým Otcom, ale aj radosť z toho, že sme všetci cítili, že sme pozvaní zúčastniť sa. Preto každá omša a každé podujatie prilákali naozaj obrovské davy ľudí, ktoré prekonali všetky, absolútne všetky očakávania.
Po tretie, začínam pociťovať, že pápež odíde, ale pred nami je ešte veľa práce a mnoho záväzkov, ktoré musíme splniť. Budeme musieť túto mobilizáciu, tento misijný impulz, ktorý nám dal Svätý Otec, pretaviť do konkrétnej reality každodenného života.
Vzťah Svätého Otca k mladým ľuďom vzbudil značnú pozornosť. Bol to tiež jeden z najdôležitejších a najcitlivejších aspektov tejto návštevy, vzhľadom na situáciu, s ktorou sa v Argentíne stretávajú, napríklad s mnohými osobnými ranami a vysokou nezamestnanosťou. Aké výzvy teraz čakajú argentínsku Cirkev v pastorácii mládeže, ale aj vo vzťahu k občianskej spoločnosti a k mladým ľuďom vo všeobecnosti?
Myslím si, že teraz jasne vidíme, že naši mladí ľudia majú veľkú vieru a hlbokú túžbu po transcendencii. Ako povedal sv. Augustín: „Stvoril si nás pre seba, Pane, a naše srdce je nepokojné, kým nenájde pokoj v tebe.“
Včera sa pápež stretol s nepokojnými srdcami toľkých mladých ľudí, ktorí hlboko túžia po Bohu, ktorí hlboko túžia po Ježišovi a chcú ho lepšie spoznať. Máme teda obrovskú zodpovednosť sprevádzať ich v ich zraniteľnosti aj v ich nadaniach.
Včerajšie predstavenie, ktoré sme Svätému Otcovi predviedli a ktoré pripravili mladí ľudia, spojilo umenie, tanec a hudbu. Mladí ľudia sú schopní krásnych vecí a myslím si, že musia mať osobitné miesto v našej Cirkvi aj v našej spoločnosti.
Svätý Otec vyjadril aj obavy, aj povzbudenie voči zasväteným osobám. Je táto únava zrejmá v pastorácii kňazov a v službe rehoľníčok vo veľkých mestách, ako je Buenos Aires, kde ste hlavným pastierom?
Včera Svätý Otec použil veľmi výstižný obraz. Povedal, že s pribúdajúcimi rokmi sa možno nakoniec odtrhneme od Toho, kto nás povolal, a od Toho, pre koho vraj pracujeme.
Inými slovami, hovoríme, že pracujeme s Kristom, ale náš vzťah s ním slabne. Myslím si, že prvou vecou, ktorú musíme urobiť, je vrátiť sa k modlitbe a k našej prvej láske. V tomto zmysle my všetci, ktorí sme zasvätili svoj život Bohu, musíme opäť čerpať silu od Pána Ježiša, aby sme svoju službu a naše zasvätenie opäť zamerali na Ježiša Krista. Preto je modlitba taká dôležitá: umožňuje nám znova sa zamilovať do Krista a v týchto ťažkých časoch, uprostred všetkých konkurenčných tlakov každodenného života, sústrediť naše zasvätenie na neho.
Svätý Otec obhajoval úlohu a obraz kresťanskej rodiny. Povedal, že ide o model, ktorý nebol nahradený a naďalej zostáva relevantný. Aká úloha prislúcha pastorácii rodín tvárou v tvár dnešným spoločenským výzvam? Ako Cirkev posilňuje rodinu ako jadro spoločnosti? Ako nás pápež v tomto smere vyzýva?
Keď som sprevádzal Svätého Otca v papamobile, bolo veľmi zaujímavé vidieť, koľko mladých párov držalo nápisy: „Svätý Otče, požehnaj nás“, „Berieme sa“, „Chystáme sa vziať“, „Práve sme sa vzali.“ A potom tam boli všetky tie deti, ktoré priviedli k Svätému Otcovi.
Pohľad na mladé rodiny, ktoré napriek svojim ťažkostiam stále chcú ísť vpred, mi dal veľký pocit nádeje. Budeme ich musieť sprevádzať predovšetkým pri posilňovaní základov rodinného života: návrate k hodnotám, k hodnote vernosti, lásky a vzájomného obetovania sa, k nezištnej práci a celoživotnému záväzku.
Verím, že tieto hodnoty sú základmi rodiny, a musíme ich neustále zdôrazňovať, vštepovať a sprevádzať rodiny, aby uprostred búrok rodiny postavené na skale pevne obstáli, ako nám hovorí 7. kapitola Evanjelia podľa svätého Matúša.
Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia, redakčne upravené