Peru 12. novembra (VaticanNews) Pápež Lev XIV. sa v stredu 11. novembra, v deň príletu do Peru, tretej a poslednej krajiny svojej apoštolskej cesty, prihovoril v limskom Gran Teatro Nacional predstaviteľom štátu, občianskej spoločnosti a diplomatického zboru. Pápež, ktorý v Peru dlhé roky pôsobil ako misionár a neskôr ako biskup v Chiclayu, hovoril o návrate do vlasti, o politike ako službe spoločnému dobru, o načúvaní tým, ktorí žijú ďaleko, a o pokoji v rodinách. Prinášame plné znenie príhovoru.
Improvizované slová Svätého Otca k zamestnancom Vládneho paláca pri zdvorilostnej návšteve u prezidentky Peruánskej republiky
Ďakujem vám veľmi pekne! Dobrý večer všetkým.
Veľmi sa teším – ako si azda viete predstaviť –, že sa po niekoľkých rokoch môžem vrátiť do Peru a navštíviť vás všetkých. Po prvé preto, že sa tu cítim ako doma.
Po druhé preto, že ako pápež mám tú česť prísť a kráčať so všetkými mužmi a ženami dobrej vôle: s katolíkmi, kresťanmi… so všetkými, pretože spoločne chceme vždy hľadať dobro celého ľudu.
Som hlboko presvedčený o veľkých hodnotách, ktoré má peruánsky ľud: o duchu spoločenstva, o duchu jednoty.
Okrem toho si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme vždy hľadali spôsob, ako spolupracovať, prekonávať rozdiely, viesť dialóg, hľadať porozumenie a možno mať aj veľa trpezlivosti. Nech máme aj presvedčenie, že ak budeme kráčať spolu, môžeme dosiahnuť veľa.
Ako ma o to požiadala pani prezidentka, rád vám udelím Božie požehnanie pre vás, vašich drahých, vaše rodiny a pre celý peruánsky ľud v tento večer, v týchto dňoch i do budúcnosti.
Pán s vami.
Požehnanie všemohúceho Boha, Otca i Syna i Ducha Svätého, nech zostúpi na vás dnes i navždy. Amen.
Ďakujem vám veľmi pekne! Ďakujem všetkým!
-
PRÍHOVOR SVÄTÉHO OTCA Stretnutie s predstaviteľmi verejnej moci, občianskej spoločnosti a diplomatického zboru Lima, Veľké národné divadlo Streda 11. novembra 2026
Pani prezidentka republiky, vážené autority, dámy a páni!
Hlboko ma teší, že sa môžem vrátiť do Peru. Ďakujem Vám, pani prezidentka, za Vaše srdečné slová privítania. Vyjadrujem tiež vďačnosť za láskavé pozvanie navštíviť túto milovanú zem a ďakujem všetkým, ktorí pripravili túto cestu a umožnili mi stretnúť sa so spoločenstvami z rozličných oblastí krajiny.
Tento návrat má pre mňa celkom osobitný význam. Môj príbeh s Peru sa začal dávno predtým, ako mi Pán zveril diecézu Chiclayo. Celé roky som zdieľal život jeho obyvateľov, počúval som ich starosti a učil sa z ich viery. Mnohí mi otvorili dvere svojich domovov, pozvali ma k svojmu stolu – prirodzene, ponúkli mi aj dobré ceviche (peruánske jedlo zo surovej ryby marinovanej v citrusovej šťave, pozn. prekl.)– a dali mi pocítiť, že som jedným z nich. V roku 2015 som získal peruánske občianstvo. Toto gesto vyjadrilo puto, ktoré tento ľud už dávno predtým postupne vtkával do môjho života. Dnes si uvedomujem, koľko z tejto krajiny zostáva vo mne a aká veľká časť môjho vlastného príbehu patrí aj vám.
Vraciam sa ako Petrov nástupca, povolaný slúžiť všeobecnej Cirkvi. Vo svetle tejto zodpovednosti rozpoznávam v tých rokoch časť cesty, na ktorej ma Pán formoval ako pastiera. Keby mi bolo dopriate prežiť tie roky znova, s radosťou by som to urobil a prijal by som tak šťastné chvíle, ako aj ťažkosti. Preto vám s hlbokou vďačnosťou môžem povedať, že sa vraciam aj do svojej vlasti.
Peru má tisícročné dejiny, formované národmi rozličných jazykov a tradícií. Časť týchto dejín sa dodnes rozpráva v kečuánčine, ajmarčine a v jazykoch Amazónie. K týmto dejinám sa v priebehu storočí pridali ďalšie dedičstvá vrátane afroperuánskeho a ázijskoperuánskeho, ktoré tiež prispeli k formovaniu identity krajiny. Pred takmer päťsto rokmi otvorilo ohlasovanie evanjelia rozhodujúcu kapitolu týchto dejín. Ako pripomenul Benedikt XVI., „zo stretnutia tejto viery s pôvodnými etnikami sa zrodila bohatá kresťanská kultúra tohto kontinentu“ (Úvodný príhovor na V. generálnej konferencii latinskoamerického episkopátu, 13. mája 2007). Viera v týchto krajinách zapustila hlboké korene a našla vyjadrenie v ich tradíciách i v nespočetných dielach lásky. Stačí si pripomenúť, že prvý kvet svätosti Latinskej Ameriky niesol meno Ružena a že táto Ružena bola Peruánka.
Jednotlivé oblasti Peru si uchovávajú vlastné tradície a každá prináša do národného života niečo osobitné. Jednota národa sa posilňuje vtedy, keď tieto odlišnosti nachádzajú svoje miesto a každý človek prispieva tým, čo čerpá zo svojho príbehu a presvedčenia. V Peru pretrvávajú každodenné prejavy solidarity: spoločné práce, pri ktorých susedia spájajú sily, aby uskutočnili dielo na prospech všetkých; pomoc, ktorú si rodiny navzájom poskytujú v ťažkostiach; pohostinnosť, ktorú som toľkokrát mohol zakúsiť. V týchto gestách sa odhaľuje spôsob lásky k vlasti, ktorý sa prejavuje predovšetkým starostlivosťou o ľudí, ktorí v nej žijú.
Milovať národ znamená túžiť po tom, aby v ňom všetci mohli žiť dôstojne, zaujímať sa oň a byť ochotný dať niečo zo seba pre jeho dobro. Je to cit, ktorému som sa vďaka vám naučil lepšie rozumieť a o ktorý sa dnes chcem podeliť s tými, ktorí zastávajú verejné funkcie.
Pani prezidentka, vážené autority, táto starostlivosť o dobro druhých sa obdivuhodným spôsobom uskutočňuje vo verejnej službe. Pápež František, ktorý túto drahú krajinu navštívil v roku 2018, pripomenul, že politika „je vznešeným povolaním; je jednou z najcennejších podôb dobročinnej lásky, pretože sa snaží o spoločné dobro“ (apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 205). Demokratický život spája ľudí s rozličnými presvedčeniami a túžbami, ktorých zjednocuje spoločný osud národa. Inštitúcie poskytujú priestor, aby tieto rozdiely našli svoje vyjadrenie a aby sa dalo kráčať cestami porozumenia. Verejné rozhodnutia sa týkajú aj tých, ktorí žijú ďaleko od miest, kde sa prijímajú. Táto vzdialenosť by sa však nikdy nemala zmeniť na zabudnutie.
Aby sme poznali potreby tých, ktorí sú ďaleko, musíme ich predovšetkým počúvať. Spomínam si na zdanlivo jednoduché rozhovory, v ktorých vychádzali najavo ťažkosti niektorej rodiny alebo nádeje celého spoločenstva. V krajine, kde sa hovorí toľkými jazykmi, počúvať znamená aj zabezpečiť, aby sa každý mohol dorozumieť. Kto sa obracia na inštitúcie, dúfa, že ho vypočujú, že porozumie rozhodnutiam, ktoré sa ho týkajú, a že nájde niekoho, na koho sa môže s dôverou obrátiť. Za spismi, rutinnými úradnými úkonmi či abstraktným číslom z celoštátneho sčítania obyvateľstva sú konkrétne tváre, ktoré čakajú na odpovede, od ktorých vo veľkej miere závisí ich pokojný život.
Počúvanie si vyžaduje osobitnú trpezlivosť, keď čelíme nezhodám alebo bolestným skúsenostiam. Aj Peru prešlo ťažkými obdobiami, ktoré vystavili skúške spolužitie jeho obyvateľov. Udalosti minulosti si zaslúžia spravodlivý a citlivý prístup, ktorý dá priestor na rast svornosti a umožní riešiť rozdiely s úctou. Demokratický život zahŕňa uznanie, že nikto nemá všetky odpovede a že rozdiely nám nebránia zdieľať úprimnú starosť o dobro krajiny. Chcel by som všetkých povzbudiť, aby pestovali čestnosť, bezúhonnosť a ochotu stretávať sa. Sú to vlastnosti, ktoré podopierajú vzájomnú dôveru a dávajú pevnosť životu inštitúcií.
Pre rodiny má pokoj veľmi konkrétny význam: ísť do práce bez strachu, starať sa o deti a vracať sa domov s pokojom v srdci. Sú to jednoduché túžby, ale nikto by o ne nemal byť pripravený. Cirkev pozná utrpenie spôsobené násilím a chce zostať nablízku tým, ktorí ním trpia. Zároveň povzbudzuje úsilie všetkých, ktorí prostredníctvom práva a spravodlivosti pracujú na ochrane života, dôstojnosti a práv ľudí.
K tomuto každodennému pokoju patrí aj možnosť dôstojne zabezpečiť vlastnú rodinu. Myslím na tých, ktorí obrábajú pôdu, na rybárov, ktorí vychádzajú na more, na drobných obchodníkov i na tých, ktorí udržiavajú v chode mestá. Každá z týchto prác prispieva k životu národa a zaslúži si uznanie svojej dôstojnosti. Svätý Pavol VI. učil, že skutočný rozvoj musí povznášať „celého človeka a každého človeka“ (encyklika Populorum progressio, 14). Takýto rozvoj zahŕňa materiálne blaho aj kultúrne, morálne a duchovné túžby každého človeka. Existujú hodnoty, ktoré nijaká hospodárska prosperita nemôže nahradiť: pokoj svedomia, istota, že sme milovaní, a sloboda hľadať pravdu a podľa nej usmerňovať svoj život.
Túžba hľadať pravdu sa začína prejavovať veľmi skoro, už v otázkach, ktorými dieťa objavuje svet. Škola, ktorá dokáže toto hľadanie prijať, mu môže otvoriť obzory, ktoré sa predtým zdali vzdialené, a pomôcť mu rozpoznať vlastné schopnosti. S vďačnosťou myslím na učiteľov v rozličných oblastiach Peru, ktorí sprevádzajú deti pri tomto objavovaní a odovzdávajú žiakom hodnoty ich krajiny, aby sa ju naučili poznávať a milovať. Obzory, ktoré sa otvárajú v triedach, však musia neskôr nájsť skutočné príležitosti. S láskou sa obraciam na mladých ľudí, osobitne na tých, ktorí hľadajú svoje prvé zamestnanie alebo sa pripravujú prevziať novú zodpovednosť. Usilujme sa, aby mohli rozvíjať svoje talenty a veľkodušne ich dávať do služby druhým, najmä tým, ktorí sú v najväčšej núdzi.
Keď človek ochorie alebo potrebuje nepretržitú starostlivosť, mení sa aj život tých, ktorí sú mu nablízku. Kto sprevádzal svojho blízkeho, vie, aké dôležité sú včasná zdravotná starostlivosť, priateľská prítomnosť a slovo útechy. Myslím na starších ľudí, na osoby so zdravotným postihnutím i na tých, ktorí trpia osamelosťou alebo ťažkosťami spojenými s duševným zdravím. Mnohé rodiny plnia túto úlohu v tichosti, často za cenu veľkých obetí. Povzbudzujem predstaviteľov verejnej moci, aby toto úsilie podporovali, zabezpečovali rodinám dostupné zdravotnícke služby a posilňovali preventívnu medicínu. Aj tí, ktorí venujú svoje sily starostlivosti o druhých, potrebujú nájsť niekoho, kto sa postará o nich.
Myslím aj na mnohé peruánske ženy, ktoré udržiavali v chode ľudové jedálne a komunitné kuchyne, a na tie, ktoré svojou profesiou a verejnými úlohami prispievajú k dobru krajiny. Nech všetky môžu slobodne rozvíjať svoje schopnosti, plnohodnotne sa zúčastňovať na živote svojich spoločenstiev a žiť bez násilia a akejkoľvek formy vykorisťovania.
V Peru rieky Amazónie, andské vrchoviny a rozsiahle pobrežie formujú život mnohých spoločenstiev i prácu ich obyvateľov. Využívanie prírodných zdrojov v poľnohospodárstve, rybolove či ťažbe nerastov si vyžaduje starostlivosť o prírodu a rešpektovanie spoločenstiev, ktoré sú od nej závislé (porov. František, encyklika Laudato si’, 183). Poznanie každého územia umožňuje predvídať riziká spojené s prírodnými javmi a lepšie chrániť obyvateľstvo. Solidarita, ktorú Peruánci preukazujú v núdzových situáciách, si zaslúži rovnako angažované inštitúcie, schopné predchádzať nebezpečenstvám a včas konať, keď je ohrozený ľudský život.
Veda a technológie pomáhajú mnohé z týchto rizík predvídať. Ich pokrok zároveň umožňuje zlepšovať zdravotnú starostlivosť a sprístupňovať možnosti vzdelávania aj vzdialeným spoločenstvám. Umelá inteligencia tieto možnosti rozširuje a mení spôsob, akým pracujeme a vytvárame vzájomné vzťahy. Ako som pripomenul v encyklike Magnifica humanitas, tieto nové schopnosti si vyžadujú rozlišovanie a zodpovedné zameranie na spoločné dobro (porov. č. 5). Nech sa ich prínos dostane ku všetkým a nech ich rozvoj zostáva v službe ľudskej dôstojnosti. Potrebné sú tiež primerané právne záruky, ktoré zabránia možnému zneužívaniu a ochránia ľudí pred jeho dôsledkami.
Ochrana životného prostredia a zodpovedné využívanie nových technológií si vyžadujú aj spoluprácu medzi krajinami. Vďaka svojej polohe medzi Andami a Amazóniou a otvorenosti voči Tichému oceánu udržiava Peru vzťahy so susednými štátmi i s národmi iných kontinentov. Mnohé otázky, ktoré ovplyvňujú život jeho obyvateľov, od ochrany životného prostredia až po migračné toky, nachádzajú lepšie riešenia prostredníctvom dialógu a spolupráce.
Myslím aj na mnohých Peruáncov žijúcich mimo krajiny, ktorí si budujú život inde, no uchovávajú si lásku k svojim rodinám a prispievajú k životu spoločenstiev, z ktorých pochádzajú. V ďalekých mestách obraz Señor de los Milagros, Pána zázrakov, naďalej spája Peruáncov, ktorí v tejto úcte nachádzajú spôsob, ako si udržať putá so svojou vlasťou. Sám som videl Rím, ako sa odel do fialovej farby! Vzdialenosť nemusí oslabovať lásku k vlasti; niekedy nám umožňuje jasnejšie spoznať, koľko sme od nej dostali. Aj tí, ktorí prichádzajú do Peru, prinášajú so sebou príbehy a nádeje hodné prijatia a úcty. Na ich osudoch vidno, že vzťahy medzi krajinami majú veľmi konkrétne dôsledky pre život rodín.
Vojny a napätia, ktoré sužujú mnohé národy, si vyžadujú trpezlivú diplomaciu, ktorá udržiava otvorený dialóg, rešpektuje medzinárodné právo a hľadá dohody chrániace život a dôstojnosť ľudí. Každý národ má legitímne túžby, ale nijaký nesmie považovať osud ostatných za niečo, čo sa ho netýka. Povzbudzujem Peru, aby naďalej prispievalo k regionálnej a medzinárodnej spolupráci a podporovalo porozumenie aj vtedy, keď sa stanoviská zdajú nezlučiteľné. Nech sa nikdy neupúšťa od hľadania ciest, ako zmierňovať utrpenie národov a približovať sa k mieru.
Do tohto ducha spolupráce zapadajú aj vzťahy medzi Peru a Svätou stolicou. Peruánska ústava uznáva Katolícku cirkev ako dôležitý prvok historického, kultúrneho a morálneho formovania národa a predpokladá spoluprácu štátu s ňou pri zachovaní nezávislosti a autonómie a pri rešpektovaní ostatných vierovyznaní (porov. čl. 50). Cirkev, vedomá si tohto uznania, chce naďalej ponúkať peruánskemu ľudu to, čo prijala ako svoje poslanie: ohlasovať evanjelium, sprevádzať trpiacich a slúžiť dôstojnosti každého človeka. Toto úsilie sa prejavuje v jej spoločenstvách, vo vzdelávacích a charitatívnych dielach i v mnohých veriacich laikoch, ktorí sa z podnetu svojej viery zapájajú do života krajiny prostredníctvom svojich povolaní a občianskej zodpovednosti. Nech sa tento vzťah ďalej rozvíja vo vzájomnej úcte a vždy sleduje dobro všetkých Peruáncov.
Dámy a páni, existuje mnoho spôsobov, ako slúžiť Peru. Ďakujem tým, ktorí tak robia prostredníctvom inštitúcií, aj všetkým, ktorí svojou každodennou prácou prispievajú k dobru svojich spoločenstiev. Veľa som od vás dostal. Sú tváre, rozhovory a prejavy náklonnosti, ktoré ma aj po mnohých rokoch naďalej sprevádzajú. Z Petrovho stolca chcem toľkú lásku opätovať svojou modlitbou a blízkosťou. Zároveň by som vám chcel ponúknuť sociálnu náuku Cirkvi ako pomoc pri osvetľovaní a usmerňovaní úsilia tých, ktorí pracujú pre dobro tohto národa.
Do studne svätej Ruženy Limskej vkladali celé generácie Peruáncov svoje prosby a svoje nádeje. Dnes by som odtiaľto chcel do tej požehnanej studne vložiť aj svoju modlitbu. Na príhovor Preblahoslavenej Panny Márie, svätej Ruženy a všetkých svätých a blahoslavených tejto krajiny prosím Pána, aby vám Kristova láska pomáhala rozpoznať v každom Peruáncovi brata, sestru a v každom z nich ďalší dôvod milovať svoju vlasť. Nech Boh žehná Peru a všetkých jeho obyvateľov. Ďakujem vám.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia