Rím 9. novembra (VaticanNews) Slávnostnou svätou omšou si v nedeľu 8. novembra v Pápežskom slovenskom ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme pripomenuli 45. výročie návštevy svätého Jána Pavla II. Liturgii predsedal bývalý študent ústavu Mons. Jozef Barlaš, sekretár Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj. V homílii rozvinul pápežove slová o rozumnej bedlivosti: „Nie sme tu na to, aby sme strážili fotografiu. Sme tu na to, aby sme udržiavali lampu rozsvietenú.“
Slávnosť sa konala v Kostole sv. Cyrila a Metoda, kde 8. novembra 1981 slávil svätú omšu Ján Pavol II. Na slávenie pozvali rektor ústavu otec Pavol Zvara a veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici Juraj Priputen.
Rektor na začiatku po taliansky privítal hlavného celebranta ako „nášho drahého bývalého študenta“. „Sme veľmi radi, že jeden z našich študentov dosiahol tento stupeň v cirkevnej hierarchii a že sa sem vracia, aby bol s nami a slávil túto krásnu Eucharistiu, ktorá je znakom vďaky Pánovi za všetky dary, ktoré sme v živote dostali,“ povedal. Pozdravil aj členov diplomatického zboru, predstaviteľov Rímskej kúrie a Štátneho sekretariátu, profesorov univerzít, rehoľníkov a rehoľné sestry, kňazov, študentov ústavu a veriacich laikov. Návštevu Jána Pavla II. pripomenul ako udalosť, „ktorú my Slováci chápeme ako prvú návštevu Svätého Otca u nášho národa. Aj keď sa neuskutočnila na Slovensku, uskutočnila sa tu, na mieste, ktoré patrilo a patrí Slovákom“.
Ján Pavol II. vtedy v homílii, ktorú predniesol po slovensky, pozdravil predstavených a študentov ústavu na čele s riaditeľom, prelátom Dominikom Hrušovským, i Slovákov doma a vo svete. Pripomenul, prečo prišiel: „Dnes sme tu, na tomto mieste, kde duchovný odkaz svätého Cyrila a Metoda je pravidlom života a povedomým programom každodennej práce, aby sme sa spolu zamysleli nad ich posolstvom, povzbudili sa ich príkladom a vzývali ich ochranu.“ Svätých solúnskych bratov necelý rok predtým vyhlásil za spolupatrónov Európy.
Rozumná bedlivosť: vyjsť v ústrety
Mons. Barlaš v homílii, ktorú predniesol po taliansky, pripomenul, že Ján Pavol II. pred 45 rokmi začal pri tomto oltári spomienkou na pápeža Hadriána II., ktorý osobne vyšiel privítať svätých Cyrila a Metoda prichádzajúcich do Ríma s ostatkami svätého Klementa. „Terajší Klementov a Hadriánov Nástupca tiež vychádza dnes za hradby mesta, aby pozdravil svätých solúnskych bratov a uctil si ich pamiatku v tomto chráme, v dome, ktorý im je zasvätený,“ povedal vtedy pápež.
Pápež sa v roku 1981 zamýšľal nad tými istými čítaniami, aké zazneli aj tento rok na 32. nedeľu v Cezročnom období: o Múdrosti, ktorá ide v ústrety tým, čo sú jej hodní, a o desiatich pannách, ktoré vyšli naproti ženíchovi (Mt 25, 1 – 13). Tomuto domu podľa kazateľa zanechal dve slová, ktoré vyslovil po slovensky a viackrát zopakoval: rozumná bedlivosť. „Čo je rozumná bedlivosť? Evanjelium nám to vysvetľuje v dvoch pohyboch. Prvým je vyjsť v ústrety, druhým mať pripravený olej,“ povedal Mons. Barlaš.
Grécke slovo apantésis, ktoré sa objavuje v evanjeliu aj v druhom čítaní, označovalo v antickom svete presný obrad: keď sa k mestu blížil kráľ, obyvatelia ho nečakali za hradbami, ale vyšli mu v ústrety pred brány. Kazateľ to priblížil príbehom, ktorý zaznamenal historik Jozef Flávius, hoci jeho vierohodnosť dnešní bádatelia spochybňujú. Keď Alexander Veľký tiahol na Jeruzalem, veľkňaz Jaddua mesto neuzavrel, ale s ľudom oblečeným do bieleho a s kňazmi v posvätných rúchach vyšiel dobyvateľovi v ústrety. Alexander sa poklonil pred Božím menom a vyhovel prosbám obyvateľov mesta.
„Neuzavreli sa v pevnosti. Nesmútili za časmi perzských kráľov. Pripravili sa, obliekli sa do sviatočného a vyšli. S bázňou, v ústrety budúcnosti, ktorá naháňala strach. A budúcnosť sa pred nimi poklonila,“ povedal Mons. Barlaš. „Toto je prvé gesto rozumnej bedlivosti: vyjsť. Kto bdie, nesedí na mieste, aby bránil to, čo má. Kto bdie, vstane a ide v ústrety.“
Ženích prichádza ako dieťa
Ďalší obraz si kazateľ vybral z mozaiky z 13. storočia na priečelí Baziliky Santa Maria in Trastevere, okolo ktorej každý deň prechádza cestou do práce. Desať žien s lampami kráča zo strán k stredu, kde nie je kráľ na tróne ani ženích s korunou, ale matka, ktorá dojčí dieťa. „Ženích je novorodenec,“ poznamenal. Stredoveký umelec podľa neho pochopil podobenstvo: ženích mešká a prichádza o polnoci, v hodine, keď všetky panny spia a keď ho nikto nečaká.
„Ženích neprichádza tak, ako si ho predstavujeme. Prichádza malý, nový, iný. To sa nevracia minulosť, to sa rodí budúcnosť.“
Preto je podľa Mons. Barlaša nostalgia opakom bdelosti. „Kto je nostalgický, hľadí dozadu. Kto bdie, hľadí dopredu, k ženíchovi, ktorého ešte nepozná a ktorý ho prekvapí,“ vysvetlil. Obyvatelia Jeruzalema čakali dobyvateľa a stretli kráľa, ktorý sa poklonil. Panny na mozaike v Trastevere čakali ženícha v sláve a našli dieťa. „Boh vždy prekvapí toho, kto mu ide v ústrety.“
Večer výročí, nie večer nostalgie
Kazateľ sa priznal, že má z tohto večera jednu obavu: „Aby sa večer výročí nezmenil na večer nostalgie.“ Pripomenul 45 rokov od návštevy pápeža, 65 rokov existencie ústavu a päť rokov od cesty pápeža Františka na Slovensko. „Pozeráme sa na fotografie a hovoríme: To boli časy! Evanjelium nás vedie inam. Nežiada od nás, aby sme sa obzerali späť, ale aby sme vyšli v ústrety tomu, ktorý prichádza.“
„To, čo bolo, si s vďačnosťou uchovávame, ale ženích nás nečaká za našimi chrbtami. Prichádza nám v ústrety zo zajtrajška,“ zdôraznil.
Olej sa nedá požičať
Druhým pohybom rozumnej bedlivosti je olej. Von vyšlo všetkých desať panien, všetky mali lampy a všetky zaspali, aj múdre. Rozdiel podľa kazateľa nespočíval v dobrej vôli ani v tom, či zostali bdieť, ale v tom, že múdre si spolu s lampami vzali aj olej. Olej nevidno, je v lampe alebo v nádobe, no bez neho lampa o polnoci nesvieti.
Za najtvrdší detail podobenstva označil odpoveď múdrych panien, ktoré olej nepožičajú. „Nie zo sebectva, ale preto, že olej sa nepožičiava. Nikto nemôže mať vieru namiesto mňa, modliť sa namiesto mňa, pripravovať sa namiesto mňa. Olej sa kupuje, kým je ešte deň, každý deň trochu, a nesie sa so sebou do noci.“
Svätí bratia nie sú nikdy sami
Mons. Barlaš potom upozornil na mozaiku v apside kostola. V strede pod krížom držia Cyril a Metod spoločne knihu evanjelia, po oboch stranách stoja v rade ich učeníci so svätým Gorazdom, ktorého Metod sám určil za svojho nástupcu. Kompozícia podľa neho pripomína mozaiku v Trastevere: tam panny s lampami, tu učeníci. Výjavy okolo zobrazujú príchod bratov do Ríma, schválenie liturgických kníh pápežom Hadriánom II. a kňazskú vysviacku učeníkov. „Svätí bratia nie sú nikdy sami,“ povedal.
Tento detail podľa neho na tomto mieste vysvetlil Ján Pavol II.: „Príkladom rozumnej bedlivosti svätých vierozvestov je aj ich úsilie vychovať si nástupcov.“ Cyril zomrel v Ríme o niečo viac ako rok po príchode a ovocie svojej práce nevidel, „ale olej do lámp si kúpil“, poznamenal kazateľ. Pápež vtedy dodal: „Nie je to i jedným zo základných cieľov tohto Ústavu? Sledujte ho teda s rozumnou bedlivosťou, podľa veľkého vzoru svätého Cyrila a Metoda!“
„Rozumná bedlivosť vo svojej najkonkrétnejšej podobe neznamená bdieť a čakať. Znamená pripravovať tých, ktorí prídu po nás, ako to robili Cyril a Metod so svojimi učeníkmi. Znamená siať bez toho, aby sme vedeli, kto bude žať, a každý deň napĺňať svoju lampu modlitbou, štúdiom a vernosťou v malých veciach, bez toho, aby sme vedeli, kedy príde polnoc.“
Tri priania pre ústav
Na záver vyslovil tri priania pre ústav, jeho spoločenstvo i všetkých prítomných a zveril ich Pánovi ako modlitbu. Prvým je, aby dom zostal s otvorenými dverami ako brány Jeruzalema. „Vznikol pred 65 rokmi, aby prijímal tých, ktorí sa nemohli vrátiť domov. Dnes už nie je útočiskom, ale zostáva domovom Slovákov v Ríme. A kto bdie, dvere nezatvára. Otvára ich a vychádza v ústrety tomu, kto prichádza.“
Druhým prianím je, aby sa tu naďalej „kupoval olej“ a aby každý, kto tu býva počas štúdií, kto tu denne pracuje alebo sem prichádza ako pútnik či hosť, odchádzal s lampou plnšou modlitby, priateľstva a viery živenej Božím slovom. Prácu ústavu podľa neho netreba merať ovocím, ktoré vidno hneď, „ale tým, koľkí tu dostali trochu svetla, aby ho niesli inam“.
Tretie prianie sa týkalo všetkých: nepozerať sa späť. „Rok 1981 bol veľký, rok 2021 bol radosťou, ale ženích nie je v žiadnom z týchto dátumov. Ženích je pred nami, prichádza o polnoci, v hodine, ktorú nepoznáme, možno s detskou tvárou, ktorú nečakáme. Nie sme tu na to, aby sme strážili fotografiu. Sme tu na to, aby sme udržiavali lampu rozsvietenú.“
Dedičstvo nepatrí do trezoru
Napokon sa kazateľ vrátil k výzve, ktorú tu Ján Pavol II. adresoval Slovákom: „Moji drahí, zostávajte verní tomuto dedičstvu!“ Z pápežových slov, ktoré citoval v talianskom preklade, vyzdvihol posledné sloveso „arricchitela“, teda zveľaďujte ho. „Dedičstvo sa neuchováva v trezore, ale zveľaďuje sa, čiže sa investuje do budúcnosti, s rizikom toho, kto otvára dvere a vychádza do noci bez toho, aby poznal hodinu.“
„Vyjdime aj my, bratia a sestry, s rozsvietenými lampami a s olejom v nádobách v ústrety ženíchovi, ktorý prichádza,“ uzavrel Mons. Barlaš homíliu.
Po svätej omši nasledovalo pohostenie a spoločné stretnutie v priestoroch ústavu.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia