Bratislava 3. novembra (TK KBS) Múzeum obetí komunizmu z Košíc pripravilo výstavu Knižný samizdat, ktorá predsatvuje osudy a tvorbu autorov, ktorí písali napriek cenzúre a zákazu publikovať. Výstava je verejnosti prístupná do 30. novembra 2026 na Barokovom nádvorí Univerzitnej knižnice v Bratislave (Ventúrska 11).
Slovo samizdat pochádza z ruštiny a označuje tajné rozmnožovanie literatúry, ktorá sa ocitla v rozpore s kultúrnou politikou štátu. Vzniklo ako forma odporu voči cenzúre a oficiálnym vydavateľstvám a bolo aktom radikálnej intelektuálnej nezávislosti a vnútornej slobody. Pre disidentov bolo umelecké slovo nástrojom zachovania ľudskej dôstojnosti v čase spoločenskej izolácie. Výstava prináša ukážky samizdatových diel 22 autorov. Medzi nimi sú Jozef Jablonický, Hana Ponická, Dominik Tatarka, Ján Silan, Ján Chryzostom Korec, Ivan Kadlečík, Pavel Hrúz, Oleg Pastier, Kornel Földvári, Milan Šimečka, Vladimír Archleb, Erik Groch, Mária Muráňová, Ivan Štrpka, Peter Repka, Ivan Laučík, Marcel Strýko, Michal Gáfrik, Hela Volanská, Ladislav Mňačko, Michal Fedor a Pavol Strauss.
Cena za slobodné slovo
Samizdatoví autori čelili počas komunistického režimu rôznym formám perzekúcie. Išlo o zákaz publikovania a cenzúru, vyraďovanie diel z knižníc a učebníc, vylúčenie z odborných inštitúcií, stratu zamestnania, sledovanie a výsluchy ŠtB, domové prehliadky a zhabanie kníh či rukopisov. Niektorým odobrali cestovný pas. Odmietnutie spolupráce s režimom alebo podpisu Anticharty mohlo viesť aj k vyhrážkam voči rodine, súdnym konaniam či väzeniu. Výstava pripomína napríklad Jozefa Jablonického, ktorý bol v roku 1970 z politických dôvodov vylúčený z Historického ústavu SAV, a Hanu Ponickú, ktorá odmietla podpísať Antichartu a v roku 1989 bola súdená v procese s tzv. „Bratislavskou päťkou”. Zo širšieho okruhu košického undergroundu výstava predstaví filozofa Marcela Strýka, ktorý absolvoval 282 výsluchov ŠtB, a básnika Erika Grocha. „Predstavované osobnosti sú živým príkladom etickej neústupnosti. Ich životy dokazujú, že pravda nie je predmetom politickej dohody, ale svedomitého hľadania,” uvádzajú organizátori.
K výstave vyšla rovnomenná publikácia Knižný samizdat, v ktorej Múzeum obetí komunizmu zaradilo ukážky diel autorov, ktorých presvedčenie im nedovolilo ostať ticho. Tvorili to, čo neslobodný režim nechcel počuť.
Zdroj: Múzeum obetí komunizmu, redakčne upravené