Bratislava 30. októbra (TK KBS) Rozmanitosť náboženstiev môže byť bohatstvom a spoločná túžba po pokoji dokáže spájať aj ľudí s odlišnou identitou. Hovorí to Ivan Ružička, ktorý zastupoval Konferenciu biskupov Slovenska na medzinárodnom stretnutí v Assisi pri príležitosti 40. výročia modlitby za mier iniciovanej svätým Jánom Pavlom II. V rozhovore s Tlačovou kanceláriou Konferencie biskupov Slovenska po návrate domov približuje význam odkazu Assisi v čase vojnových konfliktov a spoločenského rozdelenia a hovorí o tom, ako môže Cirkev i každý človek prispievať k budovaniu pokoja v každodennom živote.
Ako by ste priblížili atmosféru tohtoročného stretnutia v Assisi a jeho hlavné posolstvo?
Stretnutie ukázalo, že rozmanitosť náboženstiev nemusí byť prekážkou, ale môže sa stať bohatstvom. Každý prichádza vlastnou cestou, no môžeme sa stretnúť v spoločnej túžbe po pokoji a dobre druhého človeka. Hlavné posolstvo vyjadruje už samotná téma stretnutia: odzbrojený a odzbrojujúci pokoj. Pokoj, ktorý sa nespolieha na prevahu a zastrašovanie, ale na silu dôvery, dialógu a vzájomného rešpektu.
Stretnutie sa konalo pri príležitosti 40. výročia modlitby za mier, ktorú inicioval svätý Ján Pavol II. Ako sa za štyri desaťročia zmenil význam tejto iniciatívy a čo nám jej odkaz hovorí dnes?
Pred štyridsiatimi rokmi svätý Ján Pavol II. pozval predstaviteľov rôznych náboženstiev, aby sa v Assisi modlili za pokoj spoločne, vedľa seba. Odvtedy sa odkaz tohto stretnutia rozvíja v podobe pravidelnej medzinárodnej iniciatívy dialógu a modlitby za pokoj, ktorú rozvíja a dlhodobo nesie Komunita svätého Egídia. Dnes, keď je svet poznačený vojnami, nacionalizmom a oslabovaním medzinárodnej spolupráce, je tento odkaz mimoriadne aktuálny. Pripomína nám, že mier nie je utópiou. Pokoj je možný a vyžaduje naše spoločné úsilie.
Jednou z hlavných tém bola potreba dialógu medzi náboženstvami aj v celej spoločnosti. Akú konkrétnu úlohu môžu náboženskí predstavitelia zohrávať pri zmierovaní konfliktov a budovaní dôvery medzi ľuďmi?
Náboženskí predstavitelia môžu svojím hlasom a príkladom pripomínať hodnotu ľudského života, ktorý by nemal ustupovať politickým záujmom ani mocenským ambíciám.
Môžu vytvárať priestor na stretnutie znepriatelených strán, podporovať zmierovacie iniciatívy a odmietať zneužívanie náboženstva na ospravedlňovanie násilia. Aj preto je dôležité, aby náboženské komunity neboli súčasťou polarizácie, ale aktívnymi účastníkmi budovania dôvery.
Čo vás osobne na stretnutí najviac oslovilo alebo prekvapilo? Bol nejaký moment či svedectvo, ktoré vo vás osobitne zarezonovalo?
Oslovila ma samotná skúsenosť rozmanitosti, ktorá sa nestráca, ale nachádza spoločnú reč. Shalom, pokoj, mír, paix, paz… Nie sú to len rozličné slová s rovnakým významom. Vyjadrujú jazykovú, kultúrnu a náboženskú rôznorodosť, ktorá môže nachádzať súzvuk v spoločnom úsilí. Uvedomil som si, že krása stretnutia nespočíva v unifikácii, ale v tom, že ľudia s odlišnou identitou dokážu stáť vedľa seba a spoločne sa prihovárať za pokoj.
Foto: Archív I. Ružičku
Pápež zdôraznil aj význam modlitby za pokoj. Ako môže modlitba prispieť k mieru v situácii, keď diplomatické rokovania zlyhávajú a konflikty pokračujú?
Modlitba nie je náhradou diplomacie ani konkrétneho úsilia o mier. Pomáha však zachovať nádej aj vtedy, keď politické riešenia neprichádzajú, a pripomína, že za každým konfliktom sú ľudské životy, utrpenie a túžba po bezpečnej budúcnosti. Zároveň nás vedie k tomu, aby sme sa nestali zajatcami nenávisti a túžby po odplate. Modliť sa za pokoj znamená aj prijať vlastnú zodpovednosť: podporovať úsilie o zmierenie, odmietať násilie a nerezignovať na hľadanie východísk.
Ako sa Slovensko zapojilo do tohto medzinárodného stretnutia a aké podnety si z Assisi prinášate pre Cirkev na Slovensku?
Z Assisi si prinášam predovšetkým výzvu premýšľať o tom, ako sa duch dialógu môže konkrétne prejaviť v našom slovenskom prostredí. Aj u nás sa prehlbuje spoločenské rozdelenie a ľudia sa čoraz častejšie uzatvárajú do názorových skupín, v ktorých sa navzájom prestávajú počúvať. Cirkev môže ponúknuť priestor na stretnutie, kde sa rozdielne názory nemusia stať dôvodom na nepriateľstvo. Je to príležitosť posilniť ekumenickú spoluprácu a rozvíjať dialóg nielen medzi cirkvami, ale aj so širšou spoločnosťou.
Čo môže každý z nás konkrétne urobiť pre pokoj vo svojom okolí? Ako preniesť ducha Assisi z medzinárodného stretnutia do každodenného života rodín, komunít a spoločnosti?
Možno môžeme začať väčšou ľudskosťou, vľúdnosťou a slušnosťou v každodenných vzťahoch. Skúsme sa navzájom počúvať, spoznávať príbehy druhých a hľadať cesty k porozumeniu aj tam, kde máme odlišné názory. Inšpiráciu a povzbudenie z Assisi sa môže prenášať do našich rodín, medzi susedov aj do spoločnosti vždy, keď dáme prednosť stretnutiu pred rozdelením a dôvere pred strachom. Aj malé kroky k druhému môžu otvárať cestu k zmiereniu a pokoju, ktorý nerobí hluk, ale mení dejiny.