Assisi 26. októbra (TK KBS) „V Assisi, v Jeruzaleme a inde sme sa nemodlili nadarmo. Odovzdali sme posolstvo: mier je možný.“ Tak znela výzva predsedu Spoločenstva Sant’Egidio Marca Impagliazza pri príležitosti stretnutia s názvom Neozbrojený a odzbrojujúci mier, ktoré sa koná od 25. do 27. októbra v Assisi.
Medzi lídrami, ktorí sa na podujatí zúčastnia, budú ekumenický patriarcha Bartolomej I., arcibiskupka z Canterbury Sarah Mullally, hlavný rabín Francúzska Haim Korsia a predseda Talianskej biskupskej konferencie kardinál Matteo Zuppi, ako aj mnohí ďalší náboženskí predstavitelia, osobnosti kultúrneho života a zástupcovia inštitúcií.
Súčasťou bude aj posolstvo pápeža, ktorý sa na ňom nemôže osobne zúčastniť. Dôvodom je snaha vyhnúť sa cestovaniu vrtuľníkom po operácii pľúc. Na podujatí sa zúčastní 384 účastníkov z 53 krajín rôznych kontinentov.
Slávnostné otvorenie podujatia, ktoré sa organizuje s diecézou a františkánskymi rehoľnými rodinami v Assisi, sa konalo v nedeľu 25. októbra v areáli UmbriaFiere v meste Bastia Umbra. Dvadsaťštyri plánovaných fór sa uskutoční 26. októbra a 27. októbra dopoludnia v rôznych priestoroch medzi Santa Maria degli Angeli a Assisi.
Pri predstavovaní tém jednotlivých fór predseda Spoločenstva Sant’Egidio pripomenul historickú intuíciu pápeža svätého Jána Pavla II. spred 40 rokov: „Pre Sant’Egidio, vtedy ešte mladé cirkevné spoločenstvo, zneli tieto slová ako výzva na prijatie novej zodpovednosti. Prevzali sme iniciatívu, aby duch Assisi nezanikol.“
S Mariom Marazzitim, jedným z iniciátorov Spoločenstva Sant’Egidio a spoluzakladateľom Svetovej koalície proti trestu smrti, sa rozprávame pri príležitosti 40. výročia historického stretnutia v Assisi.
Marazziti bol v Assisi už v roku 1986 a zúčastnil sa na všetkých stretnutiach s názvom „Ľudia a náboženstvá“, ktoré Spoločenstvo Sant’Egidio organizovalo od roku 1987 až po tohtoročné stretnutie v Assisi.
V roku 1986 pozval pápež svätý Ján Pavol II. predstaviteľov veľkých svetových náboženstiev vrátane animistických tradícií do Assisi na Svetový deň modlitby za mier. Našli sa však aj takí, ktorí sa od tejto iniciatívy dištancovali a obvinili pápeža zo synkretizmu.
Čo si z tohto historického stretnutia pamätáte?
„Niečo také sa predtým nikdy nestalo. Obraz stretnutia na námestí pred Dolnou bazilikou svätého Františka patrí medzi ikony 20. storočia. Bolo to nepredstaviteľné. Pred Druhým vatikánskym koncilom a deklaráciou Nostra aetate by to bolo nemysliteľné. Táto deklarácia hovorí o Abrahámovi ako o otcovi veriacich a o koreni troch veľkých monoteistických náboženstiev, odsudzuje antisemitizmus, odmieta obvinenie zo zodpovednosti Židov za Ježišovu smrť a otvára cestu k dialógu založenému na dôstojnosti veriacich rôznych náboženských tradícií.
Nikdy sa však nehovorilo o ‚spoločnej modlitbe‘. Samotné chápanie Boha sa vo veľkých východných náboženstvách líši od chápania Boha v monoteistických náboženstvách.
Kardinál Ratzinger sa na stretnutí v Assisi nezúčastnil a pápežovi odporúčal, aby sa predišlo riziku synkretizmu. Neskôr sa však zúčastnil na stretnutí s náboženskými vodcami v Neapole v roku 2007, ktoré zorganizovalo Spoločenstvo Sant’Egidio, a rok čo rok nikdy nevynechal svoje posolstvá.
Svätý pápež Ján Pavol II. cítil potrebu dialógu medzi náboženstvami, aby sa aktivovala historická sila modlitby – modlitby ‚jedni vedľa druhých‘ – za mier. Historické zmeny, ku ktorým došlo, vrátane pádu sveta rozdeleného na dva bloky, súvisia s touto intuíciou. Rovnako aj budovanie mieru v Mozambiku, na ktorom sa podieľalo Spoločenstvo Sant’Egidio, či zbližovanie rumunskej Pravoslávnej cirkvi a Katolíckej cirkvi po rozdelení a násilnostiach podporovaných stalinizmom.“
Vo svete sme po období uvoľnenia napätia opäť svedkami vojen, a to aj v Európe. Zanikol už „duch Assisi“?
„Čo by dnes bolo zo sveta, keby v ňom prevládala iba kultúra sily, ktorú presadzujú niektoré z najmocnejších vlád sveta? V takej situácii sa vojna a konflikty javia ako normálny model vzťahov medzi štátmi.
Ľudia však vojnu nechcú. Naše spoločnosti zúfalo volajú po zmierení a po opätovnom objavení radosti zo spoločného života. Dialóg je jediným protiliekom. Je liekom aj cestou k uzdraveniu. Dnes viac než kedykoľvek predtým.“
Má príklad svätého Františka a svätej Kláry z Assisi, ktorý svetu predstavil pápež Wojtyła, význam aj dnes?
„Mier je otvoreným staveniskom pre všetkých. Je dedičstvom, ktoré nás pápež Wojtyła vyzval prijať v znamení svätého Františka. Musíme sa naučiť bojovať proti vojne holými rukami.
Mier, ktorý je skutočne odzbrojený a odzbrojujúci, je možný vtedy, keď dokážeme v druhom človeku rozpoznať rovnakú dôstojnosť a podobnosť so sebou samými. Odzbrojenie, nie zbrojenie. To je realizmus svätého Františka, ktorý je realistickejší než postoj skeptikov, ktorí vo vojenskej eskalácii vidia jedinú možnú cestu.
Svätý František počas križiackej výpravy prekročil Stredozemné more, aby v Damiette viedol dialóg so sultánom Malikom al-Kamilom. Jeho príklad potvrdzuje, akou veľkou príležitosťou je dialóg v čase, keď si svet dokáže predstaviť už len zbrane.“
Ako môžu náboženstvá prispieť k mieru?
„Pokračovanie ducha Assisi počas uplynulých 40 rokov bolo protiliekom proti zneužívaniu náboženstiev na vedenie a podnecovanie vojen. V čase fundamentalizmu a extrémizmu predstavitelia veľkých svetových náboženstiev jasne oddelili náboženstvo od vojny a potvrdili, že ‚svätý je iba mier!‘, ako to opätovne zdôraznil pápež Lev XIV. na stretnutí v Ríme minulý rok.
Náboženstvá prispievajú k zmiereniu aj na základnej úrovni – medzi jednotlivcami i národmi. Ako sa uvádza v encyklike Fratelli tutti, dokážu osloviť aj ľudské srdcia.“