Vatikán 25. októbra (VaticanNews) Prikázanie lásky nie je povinnosťou ani niečím, čo sa nám vnucuje. Naša láska je autentická, keď je odpoveďou na Božiu lásku, ktorá nás vždy predchádza. Pápež Lev XIV. to zdôraznil v nedeľu 25. októbra pred modlitbou Anjel Pána, keď komentoval evanjelium o najväčšom prikázaní. Pripomenul, že Boha nemožno skutočne milovať bez lásky k bratom a sestrám, a vyzval veriacich prosiť o milosť nového srdca.
-
Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!
V dnešnom evanjeliu (porov. Mt 22, 34 – 40) nás Pán opäť privádza k samotnému srdcu našej viery. Jeden učiteľ zákona sa Ježiša pýta, aby ho pokúšal: „Ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ (v. 36). Majster odpovedá citovaním úryvku z Knihy Deuteronómium: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!“ (v. 37; porov. Dt 6, 5). Kristus kladie do stredu vzťahu s Bohom rozmer lásky. Nestačí totiž vedieť, že Boh existuje, že je jediný alebo že je všemohúci. Pán od nás očakáva osobný vzťah: jediný pravý Boh sa chce stať naším Bohom.
Pri stretnutí s ním prikázanie lásky nie je povinnosťou ani niečím, čo sa nám vnucuje. Nemožno totiž milovať „na povel“. Láska k Bohu vyplýva zo samotnej túžby človeka, ktorá nachádza svoje naplnenie v spoločenstve s ním. Preto môže byť naša láska autentická vtedy, keď je odpoveďou na jeho lásku, ktorá nás vždy predchádza. Odtiaľ pochádza potreba úplnosti, ktorá zahŕňa celého človeka: srdce, dušu i myseľ.
K prvému prikázaniu Pán pripája druhé: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mt 22, 39). Toto pravidlo života vyviera z toho istého prameňa, a preto Ježiš hovorí, že je podobné prvému prikázaniu. Vďaka dôvernému vzťahu s Bohom sa stávame schopnými pozerať na seba i na blížneho rovnakým pohľadom ako Kristus, z jeho perspektívy. Takto sa prekonáva sebectvo a aj láska k sebe samým sa premieňa na kresťanskú lásku: náš život sa obracia k druhému človeku a stáva sa darom pre tých, ktorí sú okolo nás.
Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša to dobre pochopila: „Len láska,“ napísala, „podnecuje údy Cirkvi k činnosti; keby táto láska vyhasla, Cirkev by už neohlasovala evanjelium“ (porov. Kompletné diela, Rukopis B, 3v°, Rím 1997, s. 223). Bez lásky by totiž naša viera stratila svoj obsah, naše dobré skutky by sa zredukovali na moralizmus a naša nádej by bola márna.
Drahí bratia a sestry, nemôžeme skutočne milovať Boha bez toho, aby sa táto láska preliala aj do lásky k bratom a sestrám. A nemôžeme opravdivo milovať svojho blížneho inak než ako deti toho istého Otca, ktorý nás ako prvý miloval vo svojom Synovi Ježišovi.
Prosme Pána o milosť nového srdca, schopného prijať najväčšie prikázanie a žiť podľa neho. Nech za nás oroduje Panna Mária, v ktorej nepoškvrnenom srdci nie je nič iné než láska.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia