Vatikán 23. októbra (VaticanNews) Biskup Krzysztof Nykiel: „Nikdy neprestávajme vracať sa k Bohu, pretože on nikdy neprestáva na nás čakať.“ Regent Apoštolskej penitenciárie osobitne povzbudzuje tých, ktorí sa zo strachu, z hanby alebo pre opakované pády vzďaľujú od spovede. V rozhovore pre Vatican News vysvetľuje význam úprimnej ľútosti a predstavuje seminár o sviatosti zmierenia, ktorého sa 23. a 24. októbra zúčastní osobne alebo online viac než 800 ľudí.
Excelencia, Apoštolská penitenciária už mnoho rokov organizuje formačné podujatia venované sviatosti zmierenia. Ako vznikla myšlienka usporiadať seminár osobitne pre veriacich laikov?
Vznikla z vnímania potreby, ktorá sa v priebehu rokov prejavovala čoraz zreteľnejšie. Apoštolská penitenciária už viac než tridsať rokov organizuje Kurz o vnútornom fóre pre kňazov, ktorí si chcú prehĺbiť prípravu, aby mohli citlivo a kompetentne vykonávať náročnú službu spovedania.
Popri tejto iniciatíve sme dostávali množstvo žiadostí aj od veriacich laikov, ktorí chceli túto sviatosť lepšie spoznať a hlbšie pochopiť jej význam. Preto sme sa zamysleli nad tým, ako na tento záujem odpovedať, a pripravili sme formačnú cestu určenú predovšetkým tým, ktorí pristupujú k sviatosti zmierenia. Chceme im pomôcť pripraviť sa na spoveď a prežívať ju vedomejšie, pokojnejšie a s väčšou dôverou.
Pápež František túto iniciatívu podporoval od jej začiatkov a uznával jej pastoračnú hodnotu. Aj pápež Lev XIV. je nám veľkou oporou, aby sme mohli v tejto ceste pokračovať. Chceme ju čoraz viac dávať do služby duchovnej formácie veriacich.
Záujem, ktorý vyvolali predchádzajúce ročníky, nás utvrdzuje v tom, že táto myšlienka odpovedá na skutočnú potrebu. Seminár sa koná už po piaty raz a s radosťou môžeme konštatovať, že účasť je naozaj hojná: prihlásilo sa viac než 800 ľudí, ktorí sa zúčastnia osobne alebo na diaľku.
Komu je predovšetkým určená táto formačná ponuka?
Seminár je určený najmä veriacim laikom, ktorí majú často menej možností prehlbovať si poznanie než kňazi počas formácie. Myslíme predovšetkým na katechétov, vychovávateľov, formátorov a všetkých, ktorí sa aktívne podieľajú na pastoračnom živote kresťanských spoločenstiev a sprevádzajú druhých na ceste viery.
Účasť je, prirodzene, otvorená aj kňazom, rehoľníkom a rehoľníčkam. Ich prítomnosť je cenná, pretože sa potom môžu vo svojich spoločenstvách podeliť o to, čo počas seminára počuli a hlbšie spoznali.
V skutočnosti sa potreba uznať vlastné limity a prijať odpustenie týka každého kresťana. Nikto sa nemôže považovať za človeka, ktorý nepotrebuje Božie milosrdenstvo. Všetci potrebujeme zakúsiť odpustenie, znovu nájsť vnútorný pokoj a dostať silu znova sa vydať na cestu, keď si uvedomíme, že sme sa vzdialili od dobra.
Témou piateho ročníka je contritio cordis, ľútosť srdca. Čo spája navrhované úvahy a prečo je tento rozmer spovede taký dôležitý?
Ľútosť nie je v rámci sviatosti druhoradou záležitosťou. Je základným vnútorným postojom, pretože vyjadruje úprimné uznanie spáchaného zla a skutočnú túžbu zmeniť život. Nejde iba o to, že nás mrzí nejaká chyba alebo sa obávame jej následkov. Ide o pochopenie, že hriech zraňuje náš vzťah s Bohom, s druhými aj so sebou samými.
Túto tému chceme prehĺbiť tým, že uvedieme do vzájomného dialógu Sväté písmo, antropologické uvažovanie a sviatostnú i pastoračnú teológiu. Chceme ukázať, že pravé pokánie nevychádza zo strachu, že budeme odmietnutí, ale z vedomia, že sme milovaní a povolaní k novému životu.
Program sa začne v piatok 23. októbra o 16.00 pozdravom a lectio kardinála Angela De Donatisa, hlavného penitenciára. Venovať sa bude biblickým základom contritio cordis, najmä Žalmu 51 (50), jednej z veľkých kajúcich modlitieb biblickej tradície.
Potom vystúpi profesorka Lodovica Maria Zanetová zo Saleziánskej univerzity. Bude hovoriť o vzťahu medzi pocitom viny, zármutkom, pokáním a ľútosťou a ponúkne kritériá, ktoré nám pomôžu tieto skúsenosti rozlišovať a pochopiť ich význam v živote človeka.
Seminár bude pokračovať v sobotu dopoludnia prednáškou otca Giuseppeho Forlaia, kňaza Rímskej diecézy, o krokoch pravého pokánia a o porovnaní duchovných pohľadov Východu a Západu. Nasledovať bude príspevok preláta teológa Apoštolskej penitenciárie, pátra Jaimeho Emilia Gonzáleza Magañu SJ, o náprave. Predstaví ju ako možnosť obnoviť to, čo hriech zranil, vo sviatostnom aj pastoračnom rozmere zmierenia.
Ide teda o rozličné, no úzko súvisiace témy. Všetky nám pomáhajú pochopiť, že spoveď sa nevyčerpáva uznaním vlastných previnení. Je cestou, na ktorej sa pravda stretáva s milosrdenstvom a pokánie sa stáva začiatkom obnoveného života.
Aký priestor dostanú osobné svedectvá a záver seminára?
Svedectvá budú mať osobitnú hodnotu. Teologická reflexia je nevyhnutná, no osobné svedectvo nám pomáha pochopiť, ako môže Božia milosť vstúpiť do každodenného života, podporiť človeka v ťažkých chvíľach a vrátiť nádej tomu, kto si myslí, že už nemôže začať znova.
Keď počúvame ľudí, ktorí zakúsili takéto stretnutie, môže nám to pomôcť prekonať obavy a predsudky. Pripomína nám to, že milosrdenstvo nie je abstraktná skutočnosť, ale láska, ktorá prichádza k človeku v jeho konkrétnom životnom príbehu.
Dúfame, že sa účastníci vrátia domov s novým uvedomením a s túžbou sprostredkovať aj druhým radosť z tohto stretnutia.
Excelencia, v čom sa líši obyčajný zármutok nad tým, že sme urobili chybu, od skutočnej ľútosti srdca?
Je to veľmi dôležité rozlíšenie. Každému sa môže stať, že ho mrzí niečo, čo urobil, najmä keď vidí negatívne dôsledky alebo si uvedomí, že narušil nejaký vzťah. Ľútosť však siaha hlbšie: rodí sa vtedy, keď úprimne uznáme spáchané zlo a zatúžime vrátiť sa k Pánovi a nechať sa premieňať jeho milosťou.
Pravé pokánie neznamená zostať väzňom pocitu viny ani nahovárať si, že sme ľudia bez hodnoty. Znamená skôr mať odvahu pozrieť sa na vlastný život v pravde, uznať svoju zodpovednosť a otvoriť sa možnosti zmeny.
Autentické pokánie, prirodzene, prináša aj túžbu vyhýbať sa hriechu a podľa možností napraviť spáchané zlo. Milosrdenstvo neodstraňuje našu zodpovednosť; dáva nám silu prijať ju a vykročiť na novú cestu.
Čo je napokon nádejou, ktorá sprevádza tento piaty ročník seminára? Čo by ste chceli, aby zostalo v srdci jeho účastníkov?
Dúfame, že toto stretnutie pomôže mnohým ľuďom pozrieť sa na sviatosť zmierenia novými očami a znovu objaviť jej krásu i schopnosť premieňať život. Chceli by sme, aby sviatosť milosrdenstva nevnímali ako povinnosť, ktorú treba z času na čas splniť, ale ako osobitný priestor, v ktorom možno obnoviť vzťah s Bohom a načerpať silu začať znova.
Vieme, že sa ľudia niekedy vzďaľujú od spovede zo strachu, z nedôvery, pre negatívne skúsenosti alebo preto, že už úplne nerozumejú jej významu. Niektorým sa môže zdať zbytočné znova ísť na spoveď, najmä keď majú pocit, že stále opakujú tie isté chyby. Iní môžu cítiť hanbu alebo si myslieť, že ich minulosť je priveľmi ťaživá na to, aby ju mohli odovzdať Božiemu milosrdenstvu.
Práve týmto ľuďom chceme adresovať osobitné pozvanie: nedovoľte, aby vás premohol strach, a nepochybujte o tom, že vám môže byť odpustené. Pán od nás nežiada, aby sme boli bezchybní skôr, než k nemu prídeme. Žiada nás, aby sme k nemu pristúpili úprimne, uznali, že potrebujeme jeho lásku, a vyjadrili túžbu zmeniť sa.
Ak sa nám podarí túto skutočnosť aspoň sčasti priblížiť, seminár dosiahne jeden zo svojich najdôležitejších cieľov: pomôže veriacim znovu objaviť radosť z toho, že ich Boh miluje, prijíma a odpúšťa im.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia