Vatikán 17. októbra (VaticanNews) Rozhovor s profesorom Stefanom Margaritorom, ktorý 13. októbra operoval Leva XIV.: „Prežil som hlboké vnútorné pohnutie, ktoré nedokážem opísať, no išlo o rutinný zákrok.“ Na úplné zotavenie je potrebných ešte desať dní. Pápež „bol ideálnym pacientom“.
„Povedal by som, že nie sú nijaké zdravotné dôvody, pre ktoré by sa táto cesta nemala uskutočniť.“ Profesor Stefano Margaritora, chirurg, ktorý v utorok 13. októbra operoval Leva XIV. na pľúcach, v rozhovore pre vatikánske médiá uviedol, že pápež môže z medicínskeho hľadiska absolvovať náročnú cestu do Latinskej Ameriky plánovanú od 6. do 17. novembra. Margaritora je profesorom hrudnej chirurgie na Katolíckej univerzite Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a vedúcim Oddelenia hrudnej chirurgie Univerzitnej nemocnice Agostina Gemelliho IRCCS.
Pán profesor, v prvom rade, ako sa má Lev XIV.?
V čase prepustenia z nemocnice bol pápež Lev v úplne uspokojivom klinickom stave. Výsledky krvných vyšetrení mal úplne v norme a srdcová činnosť bola v poriadku. Opätovné rozvíjanie pľúc po zákroku prebieha v časovom rámci, ktorý sa bežne predpokladá. Celkovo je teda jeho zdravotný stav dobrý.
Môžete nám povedať, ako sa zistil adenokarcinóm pľúc?
Zhubný nádor pápežových pľúc sa zistil úplnou náhodou, ako sa to, žiaľ, stáva často. Pri rutinných vyšetreniach brucha sa v hrudníku, v dolných častiach pľúc, objavila drobná škvrna. Je to pomerne bežné, pretože pri rádiologických vyšetreniach brucha sa zvyčajne zobrazia aj dolné časti pľúc, keďže bránica má tvar akéhosi padáka. Keby však bola táto drobná škvrna o niečo vyššie, určite by ju nezachytili.
Čo nás učí skúsenosť, ktorú Svätý Otec prežil v posledných týždňoch? Aká dôležitá je prevencia?
Prevencia je mimoriadne dôležitá, pretože Svätý Otec patrí medzi ľudí, u ktorých sa nádor pľúc zistí úplnou náhodou, nie preto, že by absolvovali preventívne vyšetrenia, ale preto, že podstupujú vyšetrenia z iných dôvodov. Napríklad človek spadne zo stromu, odvezú ho na pohotovosť, urobia mu röntgen a na snímke sa ukáže škvrna na pľúcach; alebo sa nález objaví pri iných vyšetreniach. Bolo by preto dôležité, aby sa ľudia, najmä tí, ktorí patria do rizikovej skupiny, pravidelne podrobovali preventívnym kontrolám. Nemalo by ísť iba o nádory, pri ktorých existuje plošný skríning, napríklad o rakovinu prsníka alebo hrubého čreva, ale aj o nádory pľúc. Tento nádor sa totiž, žiaľ, najmä v počiatočných štádiách neprejavuje príznakmi, ako sme to videli aj v prípade Svätého Otca, ktorý nemal nijaké dýchacie ťažkosti a cítil sa veľmi dobre.
Ako by ste zákrok charakterizovali? Bola to komplikovaná operácia?
Bol by som nepoctivý, keby som tvrdil, že to bola veľmi komplikovaná operácia, len aby som zo seba robil hrdinu. V skutočnosti bol zákrok u Svätého Otca rutinný v tom zmysle, že v podobných prípadoch, keď nádor pľúc dosahuje určitú veľkosť, treba odstrániť celý lalok, v ktorom sa nachádza. V prípade Svätého Otca to bol dolný lalok pravých pľúc. Z tohto hľadiska teda išlo o rutinný zákrok.
Ste, pán profesor, spokojný s výsledkom operácie?
Áno, veľmi. Povedal by som, že operácia prebehla bez akýchkoľvek komplikácií, a práve v to pred každým zákrokom vždy dúfame. Žiaľ, nie vždy to tak dopadne…
Ste spokojní s pooperačným zotavovaním?
Áno, s tým sme skutočne spokojní, pretože Svätý Otec sa pooperačnému zotavovaniu venoval telom i dušou, tak ako najmotivovanejší pacienti po tomto type operácií. Naša pomoc preto bola naozaj minimálna, lebo jeho vôľa zotaviť sa čo najrýchlejšie bola vo všetkých ohľadoch veľmi účinná a skutočne chvályhodná.
Viete odhadnúť, ako dlho potrvá rekonvalescencia? Stihne sa pápež zotaviť pred cestou do Latinskej Ameriky?
Ak k nemu budeme pristupovať ako k bežnému pacientovi, po takomto zákroku sú podľa mňa na skutočne úplné fyzické zotavenie potrebné zhruba dva týždne. Keďže už uplynul takmer týždeň, celkovo vzaté si myslím, že pápež by sa mohol úplne zotaviť približne za ďalších desať dní. Pokiaľ ide o dlhú cestu s leteckými presunmi, ktorá ho čaká približne o tri týždne, povedal by som, že nie sú nijaké zdravotné dôvody, pre ktoré by sa táto cesta nemala uskutočniť.
Čo pre vás ako človeka, lekára a veriaceho znamenalo viesť tím, ktorý operoval pápeža?
Keď som operoval pápeža, prežíval som hlboké vnútorné pohnutie, ktoré nedokážem ani opísať. Samozrejme, pred sebou máte človeka, pretože pápež je napokon človek, no zároveň veľmi dobre viete, že nejde o obyčajnú osobu. Pápež Lev má takú charizmu, že by ho aj tak nebolo možné vnímať ako bežného človeka. Chystáte sa operovať pápeža, ktorý ako prvý, prinajmenšom v novodobých dejinách, podstupuje operáciu zhubného nádoru. Podľa toho, čo vieme, sa to totiž dosiaľ nikdy nestalo. Viete, že sa na vás upierajú oči celého sveta, pretože nejde (iba) o hlavu štátu, ale o hlavu spoločenstva veriacich roztrúsených po celom svete, a že pozornosť médií je obrovská. Je teda jasné, že rutinný zákrok nemožno z ľudského hľadiska považovať za rutinný. A tak som v sebe prežíval celý rad rozporov, keď som si hovoril: „Musíš vykonať bežnú operáciu, akú si už v živote urobil tisíckrát“ a zároveň: „Prvý raz musíš takýto zákrok vykonať na pápežovi.“
Môžem sa opýtať, čo ste pápežovi povedali tesne predtým, ako začala účinkovať anestézia?
Pápež je naozaj veľmi jednoduchý a usmievavý človek, a tak sme sa pred jeho príchodom na operačnú sálu postavili tak trochu do polkruhu: ja, moji kolegovia, anestéziológovia a personál operačnej sály. Keď vošiel, rozhliadol sa, uvidel nás a ja som mu povedal: „Svätý Otče, toto je náš ‚dream team‘.“ On sa usmial a… Začali sme s anestéziou.
Pán profesor, môžem sa opýtať, akým pacientom bol pápež Lev XIV. počas týchto dní v nemocnici Gemelli?
Pápež Lev bol ideálnym pacientom. Nehovorím to, aby som mu lichotil, ale tímu, ktorý sa oňho staral, naozaj nespôsobil ani najmenší problém. A nespôsobil by ho, ani keby sa volal Mario Bianchi. Bol vždy pokojný, vždy sa usmieval a na bolesť, ktorú človek napriek všetkým opatreniam po takomto zákroku určite cíti, sa sťažoval len veľmi málo. Dodržiaval všetky naše pokyny týkajúce sa stravovania aj fyzioterapie. Postavil sa na nohy a vždy robil ešte o niečo viac, než sa od neho žiadalo. Na druhý deň po operácii sme sa otočili a on sám rovnal stoličky v kaplnke. Povedali sme mu: „Svätý Otče, na to sme tu my.“ A on odpovedal: „Nevadí, zvládnem to, urobím to.“ Čo na to povedať? Naozaj bol úplne ideálnym pacientom.
Chcel by som sa poďakovať aj všetkým pracovníkom a celému tímu nemocnice Gemelli, ktorí sa podieľali na starostlivosti o Svätého Otca. Nikdy nezabúdajme, že za prácou chirurga a anestéziológa v nemocniciach stoja aj operačné sestry, ďalší personál operačných sál, laboranti, rádiologickí technici, ktorí každý deň prichádzali urobiť Svätému Otcovi röntgenovú snímku, fyzioterapeuti a celý rad ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorých zvyčajne možno ani nikto nespomenie, no ja ich rád pripomeniem. A samozrejme zo srdca ďakujem aj svojim nadriadeným, vedeniu Nadácie Univerzitnej nemocnice Gemelli a rektorke Katolíckej univerzity, ktorí mi prejavili dôveru a umožnili mi prežiť túto skutočne výnimočnú skúsenosť.
Autor: Andrea Tornielli Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia