Bratislava 12. októbra (TK KBS) Deň samizdatu, ktorý si Slovensko pripomína 12. októbra, poukazuje na odvahu ľudí, ktorí počas komunistického režimu riskovali prenasledovanie za šírenie nezávislých textov a uplatňovanie základných ľudských práv a slobôd. Samizdat zohral významnú úlohu aj pri šírení náboženskej literatúry a myšlienok katolíckeho disentu.
Národná rada SR zaradila Deň samizdatu medzi slovenské pamätné dni v novembri 2020. Prvýkrát sa oficiálne pripomínal v roku 2021. Dátum 12. októbra odkazuje na udalosť z roku 1988, keď 92 českých a slovenských disidentov podpísalo vyhlásenie na podporu slovenského kresťanského aktivistu Ivana Polanského. Toho v júni 1988 odsúdili na štyri roky nepodmienečného väzenia za vydávanie a šírenie samizdatu.
Prenasledovanie autorov a šíriteľov
Vydávanie samizdatov sa v socialistickom Československu považovalo za protizákonnú činnosť. Autori, vydavatelia a distribútori čelili systematickému tlaku Štátnej bezpečnosti. Ten zahŕňal domové prehliadky, konfiškácie textov a archívov, výsluchy, sledovanie, fyzické ohrozenie, súdne procesy či väzenie. Niektorí ľudia boli nútení pracovať v robotníckych profesiách alebo odísť do exilu.
Jedným zo známych prípadov bolo odsúdenie Ivana Polanského. Prenasledovanie postihlo aj ďalších predstaviteľov disentu. V roku 1981 sa v súvislosti s prípadom známym ako „francúzsky kamión“ dostalo do väzby viacero ľudí za dovoz literatúry vrátane disidenta a filozofa Milana Šimečku.
Ako uviedol Pavol Hric, zakladateľ a riaditeľ košického Múzea obetí komunizmu, slovenský samizdat v období normalizácie v rokoch 1970 až 1989 dosiahol podľa historikov rozsah najmenej 13 miliónov strán.
Význam náboženského samizdatu
Samizdat umožňoval šíriť diela autorov, ktorí nesmeli verejne publikovať, ale aj texty ľudí odmietajúcich ideologické obmedzenia oficiálnej kultúry. V dôsledku komunistickej cenzúry boli knihy nekonformných autorov sťahované z knižníc a ich mená mizli z učebníc. Zakázané diela sa preto prepisovali na písacích strojoch a neskôr rozmnožovali ďalšími dostupnými technikami.
Na Slovensku mal osobitné postavenie náboženský samizdat. Aktivisti katolíckeho disentu vydávali viac ako 20 samizdatových časopisov. Medzi významné tituly patrili ZrNO, Rodinné spoločenstvo a Náboženstvo a súčasnosť. Na ich príprave sa podieľali redaktori, dopisovatelia, prepisovači, tlačiari aj distribútori, ktorým hrozilo prenasledovanie.
Kým český samizdat bol podľa Pavla Hrica rozmanitejší, aj slovenské nezávislé vydávanie predstavovalo významnú občiansku aktivitu. Na Slovensku vychádzalo približne 30 až 40 samizdatových časopisov. K najrozšírenejším patril časopis ZrNO s nákladom približne 1 500 kusov, Rodinné spoločenstvo s 1 300 kusmi a Náboženstvo a súčasnosť s nákladom okolo 1 000 kusov.
Výstava predstaví knižný samizdat
Múzeum obetí komunizmu sa venuje dokumentovaniu tejto časti slovenských dejín a zriadilo knižnicu samizdatu, v ktorej organizuje aj tematické workshopy.
Na 29. októbra 2026 pripravuje múzeum v Univerzitnej knižnici v Bratislave výstavu s názvom Knižný samizdat. Predstaví na nej 22 autorov a ukážky z ich samizdatovej tvorby. Súčasťou projektu je aj publikácia, ktorá má návštevníkom umožniť vrátiť sa k téme aj po skončení výstavy.
Deň samizdatu tak pripomína nielen historické prenasledovanie, ale aj význam slobody slova, náboženskej slobody a občianskej odvahy v období, keď nezávislé šírenie informácií znamenalo osobné riziko.
Poznámka: V správe sú využité informácie TASR, redakčne upravené