Vatikán 9. októbra (TK KBS) V Bazilike svätého Petra vo Vatikáne dokončili reštaurátorské práce na kupole Klementínskej kaplnky. Odborníci z Vatikánskeho mozaikárskeho ateliéru obnovili 371 štvorcových metrov mozaikovej výzdoby, ktorá vznikla v rokoch 1601 až 1604. Reštaurátorský zásah priniesol nielen obnovenie pôvodnej krásy umeleckého diela, ale aj nové poznatky o technikách mozaikárov zo začiatku 17. storočia.
Klementínska kaplnka sa nachádza v juhovýchodnom rohu kríženia hlavnej lode a priečnej lode Baziliky sv. Petra, za náhrobkom pápeža Pia VII. Svoje meno nesie po pápežovi Klementovi VIII. Aldobrandinim, ktorý v roku 1601 inicioval jej výzdobu v rámci širšieho programu skrášľovania novej baziliky.
Mozaiky na klenbe vznikli podľa predlôh Cristofana Roncalliho, známeho ako Pomarancio. Na ich realizácii sa v rokoch 1601 až 1604 podieľali Paolo Rossetti, Marcello Provenzale z Centa a ich dielňa. Kupola je rozdelená na osem polí, ktoré oddeľujú pozlátené štukové prvky. Výzdoba obsahuje bohatú mariánsku symboliku vrátane holubice Ducha Svätého, cherubínov, fénixov, hviezd a postáv Panny Márie a svätého Jozefa.
Reštaurátorské práce odhalili nové detaily
Obnova sa začala po tom, ako sa v roku 2008 objavili prvé závažné problémy so stavom výzdoby. V roku 2015 boli poškodené časti zabezpečené a samotný reštaurátorský zásah sa uskutočnil v rámci projektu, ktorý umožnil systematicky preskúmať celú plochu kupoly. Odborníci pracovali na lešení s deviatimi úrovňami.
Na niektorých miestach sa nachádzali povrchové usadeniny, soľné výkvety, uvoľnené mozaikové kocky a poškodenia vrátane oddelených či rozpadávajúcich sa častí výzdoby a vzácnych zlatých mozaík. Reštaurátori postupovali podľa zásad reverzibility, materiálovej kompatibility a minimálneho zásahu. Po zabezpečení poškodených častí nasledovalo čistenie a spevňovanie povrchu vrátane jednotlivých mozaikových kociek a ochranných vrstiev zlatej fólie.
Odstránenie nečistôt a soľných výkvetov prinavrátilo výzdobe čitateľnosť farieb a pôvodný lesk zlata. Práca zároveň umožnila odborníkom pozorovať detaily, ktoré sú z podlahy baziliky voľným okom prakticky neviditeľné.
Mozaikové kocky veľké iba niekoľko milimetrov
Riaditeľ Vatikánskeho mozaikárskeho ateliéru Paolo Di Buono upozornil, že niektoré časti výzdoby sú vytvorené z mimoriadne drobných mozaikových kociek, ktorých strana meria iba tri až štyri milimetre. Takáto technika umožnila dosiahnuť jemnejšie farebné prechody a precízne odtiene, najmä pri zobrazovaní ľudskej pokožky. Je to pozoruhodné aj preto, že kupola bola navrhnutá tak, aby ju návštevníci vnímali z veľkej vzdialenosti.
Podrobné skúmanie prinieslo aj novú hypotézu o spôsobe realizácie niektorých častí mozaiky. Na tvárach a postavách anjelov a cherubínov odborníci zaznamenali výškové rozdiely oproti okolitému pozadiu. To by mohlo naznačovať, že niektoré časti nevznikali priamo na kupole, ale boli vytvorené v dielni a následne prenesené a osadené na svoje miesto.
Podľa Di Buona však ide zatiaľ iba o hypotézu, ktorú sa nepodarilo potvrdiť archívnymi dokumentmi. Reštaurátorská správa ju podporuje aj jemnosťou spracovania a prítomnosťou spojov a línií rezov, ktoré naznačujú rozličné fázy práce. Ak sa táto interpretácia potvrdí, mohlo by ísť o významný poznatok pre dejiny mozaikovej výzdoby Baziliky sv. Petra.
Zlato a modrá v duchu starokresťanskej tradície
Reštaurovanie zvýraznilo aj farebný súlad zlata a modrej, ktorý nadväzuje na byzantskú tradíciu a charakterizuje výzdobu kupoly. Obnova štukov zároveň prinavrátila výraznosť pozláteným pilastrom a rebrám, ktoré členia kupolu na osem polí.
Na prácach spolupracovali mozaikári, reštaurátori a štukatéri. Samotná technika i výtvarné riešenie odrážajú kultúrne a náboženské prostredie, v ktorom výzdoba vznikala. Použitie vzácnych mozaík so smaltom a zlatom nadväzovalo na tradíciu starovekej Cirkvi a pôvodnej Konštantínovej baziliky. Figurálny program zároveň zodpovedal duchu protireformácie a náboženskej citlivosti obdobia po Tridentskom koncile.
Digitálna dokumentácia uchováva pamäť reštaurovania
Súčasťou projektu bola aj novinka v oblasti dokumentácie. V rámci reštaurátorských prác vo Vatikánskej bazilike sv. Petra po prvýkrát použili systém BIM (Building Information Model), ktorý umožňuje digitálne zhromažďovať a organizovať údaje získané počas obnovy.
Fotografie vo vysokom rozlíšení, informácie o vykonaných zásahoch a mapovanie jednotlivých mozaikových kociek možno prepojiť s ich presnou polohou na povrchu kupoly. Systém umožňuje dokumentovať výzdobu s presnosťou na úroveň štvorcového centimetra. Vytvára tak podrobný digitálny archív, ktorý bude dostupný aj na diaľku a môže poslúžiť pri budúcich reštaurátorských zásahoch.
Stopy po reštaurátoroch z minulých storočí
Pozorné skúmanie kupoly odhalilo aj ceruzkové nápisy zo 18. a 19. storočia. Zanechali ich pracovníci Vatikánskej baziliky sv. Petra, ktorí sa v priebehu rokov starali o údržbu výzdoby. Ich poznámky zaznamenávali jednotlivé práce, počet odpracovaných hodín, čistenie mozaík, obnovu pozlátenia či zásahy na pilastroch.
Ide o akýsi predchodca dnešného stavebného denníka, ktorý dokumentuje starostlivosť o umelecké dielo naprieč generáciami. Jeden z reštaurátorov vysvetlil, že zatiaľ čo dnešní odborníci zaznamenávajú svoju prácu pomocou digitálnych zariadení a moderných technológií, ich predchodcovia zanechávali záznamy priamo na povrchu kaplnky.
Obnova kupoly Klementínskej kaplnky tak priniesla dvojitý výsledok: mozaikovej výzdobe staršej ako štyri storočia prinavrátila stratený lesk a zároveň vytvorila podrobnú digitálnu dokumentáciu, ktorá uchováva poznatky o jej stave, histórii a reštaurovaní pre budúce generácie.
Zdroj: Vatican News, anglická a talianska redakcia, redakčne upravené