Francúzsko 28. septembra (VaticanNews) Pri procesii so sviecami v nedeľu 27. septembra večer v Lurdoch pápež Lev XIV. povzbudil chorých a pútnikov, aby vytrvali vo viere. Pripomenul, že Panna Mária im svojím príhovorom pomáha v skúškach a vedie ich k Bohu.
Príhovor pri procesii so sviecami Lurdy, 27. septembra 2026
Dnes večer sme sa tu zišli, aby sme odpovedali na prosbu, ktorú Panna Mária prostredníctvom svätej Bernadety adresovala kňazom: „Nech sem ľudia prichádzajú v procesii.“ Aké dojímavé je vidieť, ako veriaci ľud z pokolenia na pokolenie odpovedá s láskou a dôverou na nežné pozvanie Panny Márie. Aké potešujúce je počuť kresťanov spievať hymny plné vrúcnosti a viery a vidieť ich kráčať so svetlom v ruke k svojej nebeskej Matke, k Matke, ktorú nám Ježiš daroval na kríži. Ďakujem Pánovi, že aj ja môžem dnes večer odpovedať na volanie našej Matky ako pútnik medzi pútnikmi.
Toto svetlo, ktoré nás vedie a priťahuje, je svetlom nádeje, ktorá nás nikdy neopúšťa ani vtedy, keď kráčame cestou tohto života. Ten je často poznačený skúškami, no už teraz ho preniká radosť z vedomia, že sme Božími deťmi, ktoré Ježiš miluje a spasil. Chorí ľudia sú výsadnými svedkami tohto premenenia života skrze vieru a lásku k Bohu a blížnemu. Treba sem prísť a kráčať v tejto procesii spolu s vami, drahí chorí, aby človek naplno pochopil túto skutočnosť. Ako povedal pápež Pius XII.: „Nikdy […] nebolo v nijakom kúte zeme vidieť takýto sprievod utrpenia, nikdy také vyžarovanie pokoja, vyrovnanosti a radosti“ (encyklika Le pèlerinage de Lourdes, 2. júla 1957, I).
Ak je takýto zázrak možný – ak sa v skúške môže zrodiť pokoj a radosť –, je to preto, že Boh nám dáva milosť vnímať životodarnú prítomnosť vzkrieseného Krista medzi nami. Dopraje nám obrátiť pohľad k vzdialenejšej budúcnosti za hranicou nášho pozemského obzoru: k nekonečnému šťastiu v Bohu, o ktorom máme istotu, že ho dosiahneme, ak vytrváme vo viere a láske. Preto nás svätý Pavol povzbudzuje: „Utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania s budúcou slávou, ktorá sa na nás má zjaviť“ (Rim 8, 18). Drahí chorí, uchovávajte si tieto vzácne slová vždy v pamäti: Utrpenia tohoto času nie sú hodny porovnávania so slávou, ktorá sa na nás má zjaviť.
Sme teda povolaní vytrvať na svojej ceste, znovu a znovu, po všetky dni, ktoré nám budú dopriate na tomto svete. Mária nás na tejto ceste predchádza. S dôverou budeme bežať k nej, ktorej Nepoškvrnené počatie žiari ako maják v noci. „Ona je […] znamením víťazstva lásky, dobra a Boha a dáva nášmu svetu nádej, ktorú potrebuje. Dnes večer obráťme svoj zrak k Márii, takej slávnej a zároveň takej ľudskej, a nechajme sa ňou viesť k Bohu, ktorý je víťazom“ (Benedikt XVI., Homília pri procesii so sviecami, 13. septembra 2008).
„Ja som Nepoškvrnené počatie!“ Presne takto sa Mária predstavila práve tu, s najväčšou pokorou, no zároveň s vďačnosťou Bohu za celkom jedinečnú výsadu, ktorú dostala a ktorá je pre nás úsvitom spásy. Pre zásluhy svojho umučenia a zmŕtvychvstania chcel Ježiš uchrániť svoju Matku pred akoukoľvek stopou dedičného hriechu. Urobil z nej novú Evu, nad ktorou diabol nikdy nebude mať nijakú moc. Od nej sa všetko začína odznova a vďaka nej sa všetko opäť stáva možným, pre svet i pre každého z nás.
Preto jej pomoc a príhovor nie sú ničím vedľajším pre kresťana, ktorý chce prijať milosť vykúpenia získanú Ježišovou krvou a bojovať proti zlu. Ona je Hviezdou morskou – Stella maris –, ktorá nám pomáha v súženiach, ako to výstižne vyjadril svätý Bernard: „Ó, ktokoľvek si, ty, ktorý cítiš, že v prúde tohto sveta nekráčaš bezpečne po zemi, ale zmietaš sa medzi víchricami a búrkami, neodvracaj oči od žiary tejto hviezdy, ak nechceš, aby ťa búrky premohli! […] Ak ju nasleduješ, nezablúdiš; ak sa k nej modlíš, nestratíš nádej; ak na ňu myslíš, nepochybíš. Ak ťa ona drží, nepadneš; ak ťa chráni, nebudeš sa báť; ak ťa vedie, neunavíš sa; ak ti dodá svoju horlivosť, dôjdeš do cieľa“ (sv. Bernard, Chvály na Pannu Máriu, druhá homília, 17, in Opere di San Bernardo, II, Sentenze e altri testi, Miláno 1990, s. 91).
A tak, drahí bratia a sestry, pútnici a chorí, ktorí ste prišli z Francúzska i z celého sveta, aby ste sa zúčastnili na tejto vrúcnej a pokojnej procesii svetla, prinesme svoje najdrahšie a najnaliehavejšie úmysly a predložme ich Panne Márii: svoje osobné úmysly i prosby za svet. Keď ju kontemplujeme v jej Nepoškvrnenom počatí, v srdci sa nám rodí radosť a nepremožiteľná nádej, lebo ona, odetá slnkom, s mesiacom pod nohami a korunou hviezd, je oslávená a mocná, a pritom pokorná a nám veľmi blízka: je Ježišovou Matkou a je aj našou Matkou.
Ó, Nepoškvrnená Panna, daj, nech toto svetlo, ktoré dnes večer držíme v rukách, v našom živote nikdy nezhasne, ale nech osvetľuje budúcnosť a už dnes nás otvára prísľubom večného života.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia