Francúzsko 27. septembra (VaticanNews) „Drahí chorí bratia a sestry, chcem vám povedať: nie ste príťažou, ste tlčúcim srdcom nášho ľudstva a vzácnym pokladom pre Cirkev. V modlitbe vás sprevádzam v skúškach, ktorými prechádzate,“ zdôraznil pápež. Chorým a ich sprievodcom v Lurdoch pripomenul, že dôstojnosť človeka nezávisí od jeho zdravia. Svätý Otec vyzval zdravotníkov, aby sa s nehou starali o trpiacich a rozvíjali paliatívnu starostlivosť.
Pozdrav chorým a ich sprievodcom Lurdy, Accueil Notre-Dame – 27. septembra 2026
Drahí bratia a sestry, drahí chorí priatelia,
Veľmi sa teším, že môžem stráviť túto chvíľu s vami tu v Lurdoch, kam už vyše stopäťdesiat rokov prichádzajú pútnici z celého sveta, aby prostredníctvom Márie zverili Ježišovi svoje utrpenie, či už telesné, psychické, alebo duchovné. Tu sa krehkosť neskrýva, ale stáva sa miestom posvätného stretnutia.
Tohtoročná pastoračná téma pútnického miesta sa vracia k pozdravu anjela Gabriela Márii: „Zdravas, milosti plná, Pán s tebou“ (Lk 1, 28). Upriamuje pozornosť na nádhernú výmenu dvoch pohľadov: pohľadu Pánovho posla a pohľadu Márie. Pri tomto stretnutí tvárou v tvár pokora a veľkodušnosť mladého dievčaťa umožňujú Bohu uskutočniť jeho dielo spásy. Mária si Pána nenechala pre seba, ale ponúkla ho svetu a každému z nás hovorí: „Pán s tebou.“ Táto pravda je základom našej dôstojnosti ako osôb. Mária tu hľadí na každého z nás ako na jedinečnú osobu, o čom svedčí svätá Bernadeta pri opise zjavení v jaskyni. Tento materinský pohľad nám znova potvrdzuje, že v Božích očiach nikto nie je neviditeľný.
V čase, keď niektoré spoločnosti majú sklon odvracať zrak alebo zatvárať oči pred dôstojnosťou ľudského života, „je predovšetkým naliehavo potrebné pestovať v sebe i v druhých kontemplatívny pohľad (…). Je to pohľad toho, kto vidí život v jeho hĺbke a vníma jeho rozmery nezištnosti, krásy a výzvy k slobode a zodpovednosti. Je to pohľad toho, kto si nenárokuje vlastniť skutočnosť, ale prijíma ju ako dar a v každej veci objavuje odraz Stvoriteľa a v každej osobe jeho živý obraz (porov. Gn 1, 27; Ž 8, 6). Tento pohľad (…) sa otvára, aby v tvári každého človeka znovu nachádzal výzvu na stretnutie, dialóg a solidaritu“ (sv. Ján Pavol II., encyklika Evangelium vitae, 83), aby svet mal život.
V rozhovore pri Zvestovaní, keď na ňu Pán upiera svoj pohľad, Mária spoznáva, že je Božou vyvolenou. V strede tohto stretnutia však každý z nás objavuje, že je osobne povolaný a hlboko určený pre Božiu lásku, ktorá je prameňom života. Človek je totiž „dôstojný“ už len preto, že existuje a že jeho cieľom je večnosť. Jeho dôstojnosť nemožno merať ani spochybňovať.
Viem, že niektorým z vás sa pre konkrétne choroby a niekedy strašné bolesti môže obzor javiť ako pochmúrny, neistý a bez východiska. Žiadny ľudský zákon vás však nesmie pripraviť o istotu vašej dôstojnosti. Naopak, práve v mene tejto neodňateľnej dôstojnosti človeka treba rozhodne odmietnuť pokušenie vziať život pod zámienkou falošného súcitu. Nemožno pokladať za normálne vziať niekomu život. To, čo je zákonné, nie je nevyhnutne aj morálne.
Tu v Lurdoch, v meste chorých a nádeje, pozývam celé spoločenstvo zdravotníkov, aby si pripomenulo hlboký zmysel svojho povolania: starať sa o trpiaceho človeka, a nie ho odstrániť. Áno, drahí priatelia, buďte zanietenými služobníkmi života! Nikto nikdy nemá právo „na základe laboratórnych algoritmov rozhodovať o živote konkrétneho embrya či konkrétneho starého človeka! Medicína sa nikdy nesmie stať služobníčkou naplánovanej smrti!“ (Príhovor členom Nadácie Jérôma Lejeuna, 22. júna 2026). V tomto zmysle vás pozývam, aby ste na jednej strane neustále rozvíjali zariadenia paliatívnej starostlivosti a výskumu a na druhej strane s nehou sprevádzali chorých, ako sa to deje tu v Lurdoch, kde lekári, zdravotné sestry, nosiči chorých, kapláni, tímy pastorácie chorých a mnohí ďalší uskutočňujú svoje povolanie v službe dôstojnosti človeka, aby svet mal život. Keď sa staráte o telá, staráte sa aj o duše. Vám, drahí členovia združení, ktoré sa starajú o chorých pútnikov, i vám, zdravotníci, ktorí sa venujete službe svojim bratom a sestrám, vyjadrujem svoju hlbokú vďačnosť.
Drahí chorí bratia a sestry, chcem vám povedať: nie ste príťažou, ste tlčúcim srdcom nášho ľudstva a vzácnym pokladom pre Cirkev. V modlitbe vás sprevádzam v skúškach, ktorými prechádzate. Myslím aj na všetkých, ktorí tu nemôžu byť a sú s nami spojení zo svojich domovov či nemocničných izieb. Všetkých vás zverujem materinskej láske Matky Pána a prosím ju, aby vám vyprosila útechu svojho Syna Ježiša. Nech vás Boh žehná a ochraňuje!
Ďakujem, veľmi pekne ďakujem! Modlime sa k Pánovi. Zjednotení v tom istom duchu môžeme s dôverou predniesť modlitbu, ktorú sme prijali od Spasiteľa: (Otče náš…)
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia