Francúzsko 26. septembra (VaticanNews) V homílii vo svätej omši na parížskom Námestí svornosti pápež Lev XIV. pripomenul, že smäd človeka po zmysle a naplnení môže uhasiť iba Boh. Veriacich pozval, aby čerpali z Kristovho Srdca a prinášať nádej tam, kde vládne skľúčenosť a duchovná vyprahnutosť.
Homília Svätého Otca Leva XIV. Svätá omša Paríž, Námestie svornosti, 26. septembra 2026
Drahí bratia a sestry,
ďakujem Bohu za milosť, že môžem byť tu, na tomto Námestí svornosti, a sláviť Eucharistiu. Áno, aké je dobré a milé, keď bratia a sestry žijú pospolu (porov. Ž 133, 1) a oslavujú Božiu veľkosť! Nech moja prítomnosť medzi vami posilní vašu vieru a povzbudí vás, aby ste neprestajne vyžarovali a odovzdávali život, pokoj a lásku nášho milovaného Pána Ježiša Krista.
„Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije“ (Jn 7, 37). Bratia a sestry, naše smädné spoločenstvo sa načahuje ku Kristovi, prameňu živej vody: vody, ktorá uháša smäd a dáva rozkvitnúť životu, vody Božej lásky, ktorá „je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“ (Rim 5, 5).
Túžba po Bohu prebýva v samej hĺbke nášho srdca a my voláme so žalmistom: „Po Bohu žízni moja duša, po Bohu živom“ (Ž 42, 3). Je to volanie pokorného a zanieteného človeka, ktorého najvnútornejší, bytostný smäd neprestáva rásť. Práve Ježiš Kristus svojím vtelením prichádza v ústrety každému človeku v jeho životnom príbehu a zjavuje sa mu ako pravý prameň živej vody, ktorý dokáže uhasiť jeho smäd. Nejde ani tak o fyzický smäd, ako skôr o smäd po zmysle, pravde a naplnení, ktorý prebýva v srdci každého človeka. Ježiš odpovedá na túto hlbokú túžbu po vzťahu a spoločenstve s Bohom, v ktorom spočíva plnosť života naveky.
V prvom čítaní prorok Ezechiel vidí vodu vyvierať z chrámu. Keď sa rozlieva po púšti, všetko očisťuje a zúrodňuje (porov. Ez 47, 1 – 2. 8 – 9. 12). Neskôr svätý Ján uvidí vodu vytekať z prebodnutého boku Ježiša, ktorý odovzdáva Ducha (porov. Jn 19, 30 – 34). Z tohto prameňa sa potom môže napiť každý, aby sa znovu narodil a prijal dar Ducha, aby sa stal Božím dieťaťom, novým stvorením.
Bratia a sestry, musíme uznať, že tu na zemi nás nič nikdy nedokáže úplne uspokojiť. Keď si myslíme, že sme konečne dokončili svoju prácu a naše úsilie bolo odmenené, veľmi často sa znova ozve vnútorná prázdnota, ešte hlbšia než predtým. Aby sme ju zaplnili, môže sa stať, že vyhľadávame nové pôžitky, chceme vlastniť nové veci a robíme všetko pre to, aby sme sa „zabavili“, len aby sme nemuseli cítiť túto vnútornú tieseň!
Dnešná liturgia slova nás pozýva nazrieť do vlastného srdca: Aký je náš najhlbší smäd? Čo v živote skutočne hľadáme? Všetci túžime po šťastí, láske a naplnení. Pri akom prameni sa však snažíme uhasiť svoj smäd? Uspokojujeme sa s hmotnými dobrami, okamžitým potešením a množstvom malých modiel, ktoré sľubujú hory-doly, no zanechávajú naše srdce prázdne? Pri krste sme prijali živú vodu, o ktorej hovorí evanjelium. Stretli sme sa však naozaj osobne s Kristom? Človek je v podstate „túžiaca“ bytosť a túto vnútornú prázdnotu môže naplniť iba Boh.
Áno, bratia a sestry, Ježiš Kristus, Dobrý pastier, nás vedie k prameňu šťastia a pokoja, ako pastier vedie svoje ovce. Každého a každú z nás pozná po mene. Nič mu neunikne z našich tajomstiev, úmyslov a slabostí. Skúma hlbiny nášho srdca. Dal za nás svoj život a naďalej ho dáva prostredníctvom sviatostí. Unavené či zranené ovce nesie na pleciach a tie, ktoré zablúdili, nežne privádza späť. Ježiš nám zjavuje bezpodmienečnú Božiu lásku. V jeho očiach nikto z nás nie je číslom na občianskom preukaze ani identifikačným kódom, ale osobou, jedinečnou a nenahraditeľnou osobou.
Drahí bratia a sestry, keď vás tu vidím zhromaždených ako dedičov dlhých a krásnych dejín svätosti vo Francúzsku, hovorím vám: Napite sa aj vy z tohto prameňa, ktorým je prebodnuté Ježišovo Srdce. Áno, ste smädní po Bohu, živote, pravde, jednote, pokoji, spoločenstve a šťastí. Túžite znovu objaviť svetlý horizont a budovať obnovený národ, ktorý vyrastá zo svojich koreňov zavlažovaných vierou. Nenechávajte si vieru v Ježiša Krista iba pre seba, ale nechajte ju pretekať, aby uhasila smäd ľudí, ktorých stretávate, a naplnila ich. Na vás je prinášať nádej tam, kde vládne skľúčenosť a duchovná vyprahnutosť.
Keď totiž prijmeme život v pravde pod Ježišovým pohľadom, môžeme byť sami sebou a pozerať sa na svoj život triezvo. Náš život je iste krehký a zraniteľný a čaká ho prechod cez smrť. Je však aj nádherný a zázračný; vo vzťahoch sa môže obnovovať a otvárať pravej láske.
„Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody“ (Jn 7, 37 – 38). Keď pijeme z prameňa, ktorým je Kristovo Srdce, sami sa podľa slov Origena stávame studňami, prameňmi a riekami pre druhých (porov. Homília 12, 1, 2 – 3). Veriaci, ktorý z neho pije, sa totiž vďaka svojmu životnému spojeniu s Kristom sám stáva prameňom života a odovzdáva tento život blížnym.
Drahí bratia a sestry, živá voda Ducha Svätého sa hojne rozliala a naďalej prináša svoje ovocie v Cirkvi prostredníctvom misionárov a svedkov vo všetkých kultúrach a medzi všetkými národmi. Zúrodňuje všetko, čo sa nechá ňou dotknúť a premeniť. Jej ovocím je svätosť tých, ktorí sa klaňajú pravému Bohu a s veľkodušnou láskou slúžia bratom a sestrám. V tejto nádhernej krajine, vo Francúzsku, sa z tejto živej vody počas stáročí napili mnohí a celý svoj život zasvätili dobru: prví mučeníci, ako Blandína, Potinus a Irenej; svätí zakladatelia a zakladateľky reholí; svätí biskupi, ako Martin a František Saleský; muži a ženy vnímaví na potreby blížnych, ako Vincent de Paul, Frédéric Ozanam, Jeanne Juganová a mnohí ďalší. Aj dnes je v našej spoločnosti, v našich farnostiach a v rozličných oblastiach našej činnosti nesmierne veľa ľudí, ktorí sa ďalej zasadzujú za život, rodinu, pravdu, pokoj, bratstvo a spravodlivosť.
Z tohto krásneho mesta, Paríža, sa vrúcne modlím, aby sa živá voda Ducha Svätého rozliala po celom Francúzsku. Myslím na vás, drahé rodiny, ktoré napriek mnohým každodenným ťažkostiam odvážne vytrvávate vo svojom poslaní. Zo srdca vám ďakujem za všetko dobro, ktoré sa uskutočňuje vaším prostredníctvom. Nech sa konkrétna Ježišova prítomnosť vo vás nikdy nevytratí! Myslím na vás, drahí mladí: Vy ste Cirkvou dneška! Aké krásne je vidieť vaše nadšenie, životnú silu, odhodlanie a radosť v kresťanských spoločenstvách. Myslím aj na vás, drahí katechumeni a novopokrstení, ktorí nastupujete na cestu viery, obrátenia a uvádzania do kresťanského života. Nech z vás dar Ducha Svätého urobí svedkov pripravených šíriť okolo seba civilizáciu lásky.
Bratia a sestry, obráťme sa k Božej Matke, Prameňu spásy, ktorá vedie náš život k svojmu Synovi, pôvodcovi každej milosti. Svojím slobodným a dôverujúcim „áno“ sa stala pokornou schránkou, ktorú si vyvolil Boh a v ktorej sa Otcova láska vtelila, aby sa darovala svetu. S dôverou ju vzývajme, aby na jej príhovor vyvierali pramene živej vody uprostred Božieho ľudu a aby po celom Francúzsku dali rozkvitnúť výhonkom viery, nádeje a lásky. Amen!
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia