Vatikán 20. septembra (VaticanNews) „Žiť so srdcom v nebi a s nohami na ceste.“ Takto pápež Lev XIV. charakterizuje službu biskupa vo svojom liste biskupom Latinskej Ameriky a Karibiku pri príležitosti 300. výročia kanonizácie svätého Turíbia z Mogroveja, patróna latinskoamerických biskupov. Pripomína im, že biskupská služba sa rodí z blízkosti k zverenému ľudu, z vernosti krížu, z Eucharistie, modlitby a jednoty Cirkvi.
Svätý Otec v úvode pripomína vlastnú skúsenosť biskupskej služby v Peru. Práve tam, ako píše, zblízka spoznal vieru ľudu, od ktorého veľa prijal a vďaka ktorému lepšie pochopil, čo znamená byť pastierom. Táto skúsenosť ho osobitne priblížila k postave svätého Turíbia, ktorý podobne prišiel zďaleka do krajiny, ktorú si napokon osvojil pastoračnou láskou.
Biskup vstupuje do príbehu, ktorý sa nezačína ním
Pápež rozvíja svoju reflexiu prostredníctvom jednotlivých úkonov liturgického obradu, ktorým biskup vstupuje do svojej katedrály. Prvým je samotný príchod cez jej bránu. Biskup podľa Leva XIV. prichádza do spoločenstva, ktoré tu bolo pred ním a v ktorom už pôsobil Duch Svätý. Nevstupuje teda do priestoru, ktorý by si mal vybudovať podľa seba, ale do dejín konkrétneho ľudu.
Svätý Turíbius preto svoju rozsiahlu arcidiecézu osobne navštevoval a usiloval sa, aby sa evanjelium ohlasovalo aj v miestnych jazykoch. Pápež pripomína, že niektoré skutočnosti života diecézy sa na pracovný stôl biskupa len ťažko dostanú.
„Usilujme sa preto, aby si pastoračná návšteva zachovala všetku svoju silu: osobne vychádzajme v ústrety našim spoločenstvám, počúvajme svoje stádo a hľadajme tých, ktorí majú len zriedka príležitosť priblížiť sa k biskupovi. Služba nástupcu apoštolov si vyžaduje žiť so srdcom v nebi a s nohami na ceste,“ píše Svätý Otec v liste.
Pastier nezuteká, keď príde ťažká chvíľa
Ďalším gestom je pobozkanie kríža. Cirkev tým podľa pápeža stavia pred biskupa Krista, ktorý miloval svojich až do krajnosti. V tomto geste je zároveň obsiahnutý prísľub sebadarovania. Služba môže viesť biskupa cestami, ktoré nepredpokladal, a môže od neho žiadať obete, ktoré si možno nikdy nepredstavoval. Kríž mu pripomína, že má zostať pri stáde aj v ťažkých chvíľach a že ochrana oviec môže samého pastiera niečo stáť. Lev XIV. upozorňuje, že opustenie stáda sa môže začať oveľa skôr než viditeľným útekom, a to vtedy, keď pohodlie, strach alebo osobné záujmy začnú vážiť viac než dobro veriacich a dodáva:
„Nájomník počíta, čo môže stratiť; pastier vie, že bude musieť dať niečo zo seba, aby zostal verný.“
Predtým než je pastierom, je učeníkom
Pokropenie svätenou vodou pripomína biskupovi jeho vlastný krst. Lev XIV. zdôrazňuje, že predtým, než je niekto pastierom, je učeníkom; skôr než predsedá Božiemu ľudu, sám patrí medzi pokrstených. Svätosť pastiera preto nemožno považovať za samozrejmosť. Aj ten, kto dostal úlohu posväcovať druhých, sám potrebuje byť posväcovaný, a ten, kto ohlasuje milosrdenstvo, z neho aj sám žije.
„Starajme sa teda o svoj vnútorný život a zachovávajme si vedomie, že sme učeníkmi, ktorí potrebujú obrátenie,“ uvádza sa v liste.
Eucharistická adorácia ako pastoračná priorita
Osobitnú pozornosť venuje pápež chvíli, keď si biskup pred začiatkom svojej služby kľakne pred svätostánkom. „Biskupi odchádzajú, Kristus zostáva,“ pripomína Lev XIV. Menia sa pastieri, vznikajú nové naliehavé potreby a projekty sa striedajú, ale Cirkev žije z Pána. Preto biskupov pozýva, aby z eucharistickej adorácie urobili pastoračnú prioritu a poskytovali veriacim čas i priestory na zotrvanie pred Eucharistiou.
„Som presvedčený, že svätá prítomnosť Pána, prijímaná a verne adorovaná, nesie to, na čo naše sily nestačia, a otvára cesty, ktoré nijaké plánovanie nedokáže predvídať. Bude to jeho láska, ktorá premení naše diecézy.“
Biskup nehlása vlastné slovo
Keď sa biskup ujíma katedry, pripomína si podľa pápeža aj to, že svoje poslanie nedal sám sebe. Prijal ho v spoločenstve Cirkvi, v jednote s Petrovým nástupcom a biskupským kolégiom. Jeho učenie preto nevychádza z vlastného názoru, ktorý by mal presadzovať. Je povolaný strážiť vieru Cirkvi, prehlbovať ju a robiť ju zrozumiteľnou pre tých, ktorí mu boli zverení. Lev XIV. upozorňuje, že v čase, keď si mnohé hlasy nárokujú autoritu nad svedomím veriacich, má biskup ponúkať jasné a trpezlivé učenie zakorenené v cirkevnom spoločenstve, aby pomohol svojmu ľudu rozpoznať hlas jediného Pastiera.
Blízkosť ku kňazom
Pápež sa osobitne zastavuje pri vzťahu biskupa ku kňazom. Prijatá úcta sa podľa neho pre biskupa mení na zodpovednosť a ponúknutá poslušnosť si od neho vyžaduje otcovstvo. Svätý Otec preto povzbudzuje biskupov, aby boli svojim kňazom nablízku, venovali osobitnú starostlivosť seminárom a prvým rokom kňazskej služby a podporovali medzi kňazmi skutočné bratstvo.
„Usilujme sa, aby žiaden kňaz nemal pocit, že sa môže priblížiť k svojmu biskupovi iba vtedy, keď treba vyriešiť nejaký problém. Biskupské otcovstvo sa často ukazuje práve vtedy, keď kňaz vie, že môže s dôverou zaklopať na dvere biskupovho domu.“
Najprv počúvať, potom hovoriť
Lev XIV. upozorňuje aj na poradie jednotlivých liturgických úkonov. Biskup najprv prijíma, počúva a zotrváva v tichu adorácie. Až potom sa prvýkrát prihovorí svojmu ľudu. Aj toto jednoduché poradie podľa neho obsahuje dôležité poučenie pre pastierov. Napriek množstvu povinností, ktoré vypĺňajú ich dni, sú poslaní ohlasovať evanjelium.
„Nech nijaká naliehavosť ani pastoračná úloha, akokoľvek potrebná, neodsunie modlitbu ako predsieň ohlasovania. Vždy si vyhraďme potrebný čas na počúvanie Slova a starostlivo pripravujme spôsob, akým ho ponúkneme svojmu ľudu.“
Svätci naďalej formujú svätcov
V závere listu pápež pripomína, že svätý Turíbius nie je v dejinách Latinskej Ameriky osamotenou postavou. Spomína ďalších svätých a blahoslavených biskupov kontinentu, medzi nimi svätých Antona Máriu Clareta, Ezechiela Morena, Rafaela Guízara a Oscara Romera, ako aj blahoslavených Eduarda Pironia, Enriqueho Angelelliho a Mamerta Esquiúa.
Ich život a diela majú podľa pápeža osobitnú hodnotu aj pre formáciu seminaristov a kňazov, pretože ukazujú, ako môže rovnaké biskupské poslanie nadobúdať rozličné podoby podľa doby a okolností. „Svätci naďalej formujú svätcov,“ píše Lev XIV.
Na záver Svätý Otec zveruje biskupov Panne Márii Guadalupskej a prosí o milosť, aby dokázali poznať, slúžiť a milovať Cirkvi, ktoré im boli zverené.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia