Vatikán 13. septembra (VaticanNews) „Odpustenie je základnou hodnotou kresťanského života a podmienkou pokoja“, pripomenul pápež Lev XIV. v príhovore pred poludňajšou modlitbou Anjel Pána v nedeľu 13. septembra. Veriacich povzbudil, aby odpúšťali bez miery a šírili uzdravujúce svetlo lásky, ktorá víťazí nad nenávisťou.
-
Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!
Dnešné evanjelium (porov. Mt 18, 21 – 35) nám hovorí o základnej hodnote kresťanského života: o odpustení. Ježiš o ňom nielen učil, ale vydal o ňom svedectvo až na kríži, keď sa modlil k Otcovi za svojich prenasledovateľov slovami, ktoré všetci poznáme: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia“ (Lk 23, 34).
V dnešnom úryvku sa Peter pýta Učiteľa práve na túto tému: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ (Mt 18, 21). Jeho slová ukazujú veľkodušné srdce: číslo sedem totiž v Biblii symbolizuje plnosť a „odpustiť sedem ráz“ znamená odpúšťať s veľkou štedrosťou. Ježišova odpoveď však ide ešte ďalej: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz“ (v. 22), teda bez akéhokoľvek obmedzenia, bez miery.
Aby Spasiteľ ešte lepšie vysvetlil svoju myšlienku, rozpráva podobenstvo o sluhovi, ktorý mal voči svojmu pánovi taký veľký dlh, že ho prakticky nebol schopný splatiť. Z číreho milosrdenstva mu bol dlh odpustený, on však neprejavil rovnaké zľutovanie voči svojmu spolusluhovi, a preto bol napomenutý a prísne potrestaný (porov. v. 23 – 30).
Týmito slovami nám Ježiš pripomína, že dar a odpustenie sú základom nášho života. Všetko dostávame od Boha z čistej lásky a nikto z nás nemôže povedať, že na takú veľkú dobrotu odpovedá dokonale. Preto je nezištnosť, z ktorej pramení samotný náš život, aj najlepším pravidlom nášho spoločného života.
Zakusujeme to každý deň. Odpustenie je nevyhnutné a bez neho nemožno žiť v pokoji. Skôr či neskôr sa v srdci i medzi ľuďmi rodia konflikty, obvinenia, nevraživosť a túžba po pomste, ktoré ničia vzťahy, rozdeľujú rodiny a rozpútavajú vojny.
Iba odpustenie oslobodzuje a znovu prináša svetlo, aj tam, kde materiálna a morálna bieda človeka na chvíľu zatemnila obzor a urobila cestu neistou. Odpustenie ako dobrý vietor rozfúka aj tie najhustejšie mraky, až kým opäť neuvidíme slnko.
Sám svätý Peter to vo svojom živote viackrát zakúsil, najmä keď po tom, čo počas umučenia zaprel a opustil Ježiša, stretol Zmŕtvychvstalého na brehu jazera a počul od neho jedinú otázku: „Šimon [...], miluješ ma?“ (Jn 21, 15), spojenú s výzvou: „Poď za mnou!“ (v. 19). Presne ako na začiatku, v deň ich prvého stretnutia, akoby sa nič nebolo stalo. A práve táto láska, ktorá zabúda a uzdravuje, bude pre prvého z apoštolov potvrdením jeho poslania.
Prosme teda Pannu Máriu, Matku milosrdenstva, aby nám pomáhala odpúšťať vždy, aj keď je ťažké urobiť prvý krok, a aby sme s odvahou a vytrvalosťou šírili pokojné a uzdravujúce svetlo lásky, ktorá víťazí nad nenávisťou a odzbrojuje každú nevraživosť.
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia