Bratislava 11. septembra (TK KBS) Katolícka cirkev si 11. septembra pripomína svätého Emiliána z Vercelli, biskupa z prelomu 5. a 6. storočia. Pôsobil v období po páde Západorímskej ríše, keď bolo severné Taliansko poznačené vojnami, politickou nestabilitou a prenikaním barbarských kmeňov.
Emilián sa narodil približne v polovici 5. storočia. Za pravdepodobnejšie sa považuje, že pochádzal z oblasti Piemontu na severe dnešného Talianska, hoci niektoré staršie pramene mu pripisujú španielsky pôvod. Podľa svedectva svätého Ambróza patril medzi mníchov, ktorí podporovali svojho biskupa a pripravovali sa na kňazskú službu. Menej pravdepodobná tradícia hovorí, že predtým žil približne štyridsať rokov ako pustovník pri meste Sostegno, kde neskôr vznikol kláštor pre klerikov.
V rokoch 493 až 497 bol Emilián zvolený za biskupa vo Vercelli, meste ležiacom medzi Turínom a Milánom. V tom čase bolo Vercelli, kedysi významné rímske mesto, po vojnách takmer zničené a vyľudnené. Biskup v takýchto podmienkach zohrával nielen duchovnú, ale aj významnú spoločenskú úlohu.
Emilián zostal aj ako biskup mužom modlitby a kontemplácie, zároveň sa však obetavo staral o svojich veriacich. Podľa tradície bol duchovným vodcom a spovedníkom mníšok žijúcich v kláštore, ktorý založila Euzébia, sestra svätého Euzébia z Vercelli.
V období vlády ostrogótskeho kráľa Teodorika sa Emilián zastával právomoci pápeža. Na začiatku 6. storočia sa zúčastnil v Ríme koncilu, ktorý zvolal pápež svätý Symmachus. Cirkev vtedy prežívala vážnu krízu spojenú so spormi o pápežský úrad a pokusmi o zosadenie pápeža.
Sv. Emilián zomrel 11. septembra približne v roku 506. Pochovali ho vo vercellskom chráme. Jeho hrob však časom upadol do zabudnutia. Dňa 17. mája 1181 dal vercellský biskup Albert jeho pozostatky preniesť na hlavný oltár. Neskôr, v 16. storočí, boli uložené v kaplnke zasvätenej tomuto svätcovi.
Ako jeho atribút sa uvádza biskupská berla. Meno Emilián pochádza z latinčiny a možno ho vykladať ako „zdvorilý“, „láskavý“, prípadne „súper“ či „sok“. Jeho život pripomína službu biskupa v období spoločenských otrasov – ako duchovného vodcu, ktorý spájal život modlitby s konkrétnou starostlivosťou o zverených ľudí a obranou života Cirkvi.
Zdroj: Životopisy svätých, redakčne upravené