Ukrajina 7. septembra (TK KBS) Na Ukrajine sa začal nový školský rok. Do školských lavíc sa vrátilo viac ako 3,5 milióna žiakov, z toho takmer štvrť milióna prváčikov. V takmer 12-tisíc školách ich očakávalo viac ako 366-tisíc učiteľov. Mení sa však nielen počet žiakov, ale aj stav školských budov, ktoré utrpeli škody v dôsledku ruského bombardovania. Len v samotnom Kyjeve bolo v roku 2026 poškodených 107 školských zariadení.
Ukrajina sa snaží zabezpečiť školské vyučovanie napriek vojne, v oblastiach s vyššou mierou ohrozenia je to však možné len kombinovanou alebo dištančnou formou. Podľa údajov ministerstva školstva si tento rok 2 500 škôl zvolilo kombinovanú výučbu a 1 300 škôl funguje výlučne na diaľku. Kľúčovým kritériom je bezpečnosť detí, konkrétne dostupnosť protileteckých krytov. Veľké množstvo škôl si vybudovalo vlastné kryty.
Kombinovaná či dištančná forma vzdelávania sa neurčuje centrálne. Záleží na miestnych autoritách, ktoré rozhodujú na základe konkrétnej bezpečnostnej situácie v danej oblasti. Kombinovanú formu školskej dochádzky môžu využívať žiaci v 80 % škôl napríklad v Odeskej či Černihivskej oblasti. V Charkove je takáto forma možná iba v sedemnástich „podzemných“ školách, ku ktorým v najbližších mesiacoch pribudne ďalších sedem. „Na prvom mieste je potrebné byť deťom nablízku a starať sa o ne...“ „Úloha učiteľa sa dnes nemôže obmedziť iba na vzdelávanie,“ vysvetľuje Inna, učiteľka z Korostene v Žytomyrskej oblasti, približne 155 km od Kyjeva. „Na prvom mieste je potrebné byť deťom nablízku a starať sa o ne v ťažkých chvíľach.“
Jej žiaci sú vlastne „vojnovými deťmi“, narodenými v roku 2014. Mnohí z nich stratili na fronte svojich blízkych, zažili bombardovanie alebo na vlastné oči videli zničenie svojho domova. Byť ich učiteľkou pre Innu v čase vojny znamená predovšetkým milovať deti ešte viac než v „normálnych“ časoch.
Keď sa dieťa priamo zasiahnuté vojnou vracia do školy, jeho trieda musí byť pripravená prijať ho. Inna venuje veľa času predovšetkým počúvaniu: deti môžu hovoriť o svojich emóciách, rozprávať o tom, čo videli, a prejaviť svoju blízkosť voči druhým.
„Deti dokážu byť súcitnejšie ako my,“ hovorí Inna. Jej úlohou ako učiteľky je uľahčovať takúto blízkosť a empatiu bez toho, aby bola príliš indiskrétna, a zároveň umožniť triede, aby sa postupne vracala k normálnemu každodennému životu. „Vždy hľadáme nejaký pozitívny a tvorivý horizont. Nejde o naivný optimizmus, ale o realistickú aktivitu.“
Samotná výučba tiež trpí dôsledkami vojny. Vyučovanie je často prerušené leteckým poplachom a únikom do krytov. Po skončení poplachu nie je vždy možné pokračovať presne tam, kde bolo vyučovanie prerušené. Obzvlášť sa to prejavuje pri online testoch či súťažiach, ako sú školské olympiády a podobne. Napriek tomu sa samotní študenti usilujú o vzdelávanie a dosahujú úspechy v celoštátnych skúškach potrebných na postup na vyšší stupeň vzdelávania. „Do akej miery je to možné, všetci sa snažíme napredovať,“ dodáva Inna.
Vojna zasahuje deti aj dospelých ďaleko od frontu
Vojna sa dotýka aj detí v školách mimo oblastí, kde sa v súčasnosti priamo bojuje. V Chmeľnyckom na západe Ukrajiny sú medzi žiakmi katolíckej školy deti, ktorých otcovia sú na fronte alebo vo vojne dokonca padli. Iní majú medzi svojimi blízkymi nezvestné osoby.
Ako uvádza riaditeľka tejto školy Oleksandra, škola sa stáva predovšetkým miestom vzájomnej podpory: „Chceme, aby aj počas vojny mali deti nádej a mohli prežívať svoje detstvo. Zverujeme Bohu svoje starosti aj svoje obavy. Dúfame, že prekonáme aj túto zimu, ak sa budeme navzájom podopierať a pomáhať si.“
Svoju úlohu v tom zohráva modlitba. Učitelia a deti sa modlia jeden za druhého, každý týždeň sa celá školská komunita stretáva pri evanjeliu a spoločne sa modlí. „Občas sa stane, že sa niekto uzavrie a nechce hovoriť. Potom sa ukáže, že jeho otec odišiel na front alebo že jeho rodina práve za niekým smúti.“ Okrem modlitby škola ponúka deťom aj ich rodinám odbornú pomoc. K dispozícii sú psychológovia i školský kaplán.
Vojna zasahuje aj učiteľov. „V minulom roku jeden z učiteľov počas vyučovania dostal správu týkajúcu sa svojho syna na fronte. Emócie ho premohli natoľko, že nebol schopný pokračovať vo vyučovaní a musel opustiť triedu,“ opisuje Oleksandra. Škola preto organizuje pre učiteľov napríklad kurzy zamerané na zvládanie panických atakov. „Je to veľký boj. Najjednoduchšie by bolo všetko zavrieť a nič nerobiť. Vidíme však, že má zmysel pokračovať,“ uvádza riaditeľka.
Začiatok septembra pre ňu nie je iba začiatkom vyučovania v novom školskom roku, ale aj časom, keď sa žiaci a ich rodiny opäť stretávajú. Preto sa školský rok začal aj svätou omšou, ktorú slávil biskup Eduard Kava pre rímskokatolícku diecézu Kamenec Podolský.
„Chceme zveriť svoje životy a našu školu do rúk Ježiša Krista,“ vysvetľuje Oleksandra. „Veríme, že on bude našou oporou.“
Autor: Svitlana Dukhovych – Vatikán Zdroj: VaticanNews, česká redakcia