Vatikán 29. augusta (VaticanNews) V motu proprio, ktoré bolo zverejnené dnes, 29. augusta, Lev XIV. stanovuje právomoc synody biskupov odvolať svojho patriarchu s cieľom „obnoviť zranené spoločenstvo, a to aj jeho odvolaním z úradu z vážneho dôvodu“, ak by ich „vzťah“ bol „nenapraviteľne narušený“. Udelenie súhlasu s rozhodnutím synody bude v kompetencii pápeža.
Vyplniť medzeru v právnych predpisoch má Apoštolský list vo forme motu proprio pápeža Leva XIV. s názvom „Mutua concordia“, ktorým sa menia kánony 106 a 126 Kódexu kánonov východných cirkví a ktorý udeľuje synode biskupov právomoc prostredníctvom „usporiadaného postupu“ odvolať patriarchu z úradu v prípade, ak je z vážnych dôvodov ich vzťah nenapraviteľne narušený. Bez toho, aby boli dotknuté výsady Apoštolskej stolice, sú teda biskupské synody vyzvané, aby „napravili narušené spoločenstvo“ prostredníctvom postupu, ktorý v súlade s predpismi zaručuje patriarchovi „právo na plnú obhajobu pred synodou“. Pápež však bude mať právomoc „udeliť súhlas so synodálnym rozhodnutím, aby bolo zaručené, že synodálni otcovia majú plnú slobodu pri vyjadrení svojho rozhodnutia, bez akéhokoľvek možného neprimeraného vnútorného alebo vonkajšieho nátlaku“.
Pápež nariadil, aby sa do kánonu 106 za § 2 vložil nový paragraf, § 3, v ktorom sa uvádza, že „ak patriarcha nesplní povinnosti“ stanovené týmto kódexom, „Synodu biskupov patriarchálnej cirkvi môže oprávnene zvolať najstarší biskup podľa biskupského svätenia, ktorý má hlasovacie právo; a ak ani tento nezvolá synodu, táto právomoc prechádza na ďalších biskupov, starších podľa biskupského svätenia, ktorí sú k tomu ochotní a majú hlasovacie právo“.
V kánone 126 sa v § 3 motu proprio ďalej stanovuje, že „z vážneho dôvodu, uznaného za taký Synodou biskupov patriarchálnej cirkvi, môže tá istá synoda, zvolaná v súlade s ustanoveniami kán. 106 § 1, č. 3 a 108 § 3, požiadať patriarchu, aby sa vzdal úradu“. A v nasledujúcom § 4 sa stanovuje, že ak sa po takejto žiadosti „patriarcha nezriekne svojho úradu, biskup s najdlhšou dobou od biskupského vysvätenia, ktorý má hlasovacie právo, zabezpečí voľbu nového predsedu zo strany synody, ktorá predloží odvolanie patriarchu na tajné hlasovanie najmenej dvoch tretín členov synody s hlasovacím právom, pri rešpektovaní jeho práva na obhajobu pred samotnou synodou“. Predseda má tiež povinnosť informovať pápeža, ktorý má udeliť „súhlas s odvolaním, ktorým sa uvoľňuje patriarchálny stolec“.
Vzhľadom na to, že vo východných cirkvách existuje úzky vzťah, ktorý spája patriarchu – ktorý predsedá svojej patriarchálnej cirkvi ako otec a hlava, tamquam pater et caput (CCEO, kán. 55) – a synodu biskupov, ktorú sám zvoláva a vedie, je podmienkou plodného cirkevného života v jednote Ducha a v jedinom záujme samotnej Cirkvi existencia harmonického vzťahu medzi nimi. Kódex kánonov východných cirkví, ktorý určuje fungovanie a úlohy biskupských synod, však nestanovoval nič pre prípad, ak by „posvätné puto medzi Pater et Caput a ostatnými biskupmi bolo nenapraviteľne narušené“, čo by znamenalo „vážnu ranu, ktorú je potrebné napraviť, ako to požadovali aj mnohí východní biskupi“.
Týmto motu proprio teda nadobúda platnosť postup, ktorý sa má dodržiavať v prípade nenapraviteľného rozkolu medzi patriarchom a synodou, ak patriarcha nepodá demisiu. Stanovuje sa, že synoda má za úlohu formulovať závažné dôvody, ktoré viedli k rozkolu, určiť, kto a ako má v takejto situácii zvolať synodu, aká je požadovaná väčšina hlasujúcich na ukončenie patriarchálneho mandátu, a zaručiť ochranu práv patriarchu na obhajobu. Ustanovenia pápeža majú za cieľ posilniť právomoci synody biskupov východných katolíckych cirkví tým, že im udeľujú novú právomoc, ktorá je v súlade s ich povahou cirkví sui iuris, a vracajú im to, čo z nich vychádza, pretože práve ony sú schopné lepšie pochopiť a posúdiť situáciu, pričom rímskemu pápežovi je vyhradená úloha záruky. Ustanovenia motu proprio sa vzhľadom na ich povahu vzťahujú aj na väčšie arcibiskupské cirkvi (porov. kán. 152).
Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia