Pápež Lev XIV. o AI: Technológia má byť služobníkom spoločného dobra

TK KBS, VaticanNews, ts, ml; pz | 21. 08. 2026 13:55



Foto: Vatican Media

Vatikán 21. augusta (VaticanNews) „Svet nepotrebuje umelú inteligenciu, ktorá zmenšuje ľudskosť,“ zdôraznil pápež v piatok 21. augusta účastníkom XVII. výročného stretnutia Medzinárodnej siete katolíckych zákonodarcov, venovaného téme „Ľudská dôstojnosť a umelá inteligencia: výzvy, príležitosti a kontrola“. Na stretnutí nechýbali ani zástupcovia zo Slovenska – Miriam Lexmann, Marián Čaučík, Matúš Hagara a Marek Novák.

Plné znenie príhovoru Svätého Otca Leva XIV. účastníkom XVII. výročného stretnutia Medzinárodnej siete katolíckych zákonodarcov 21. augusta 2026

Vaše Eminencie, vážené dámy a páni, drahí bratia a sestry v Kristovi,

s radosťou vás pozdravujem, členov Medzinárodnej siete katolíckych zákonodarcov, osobitne kardinálov Schönborna a Boa, patrónov tejto siete.

Téma vášho výročného stretnutia „Ľudská dôstojnosť a umelá inteligencia: výzvy, príležitosti a kontrola“ vám dáva možnosť zamyslieť sa nad jednou z určujúcich otázok našej doby. Mimoriadny pokrok umelej inteligencie otvára horizonty, ktoré si predchádzajúce generácie sotva dokázali predstaviť. Každý technologický výdobytok však zároveň stavia ľudstvo pred morálnu otázku: nielen čo môžeme urobiť, ale čo by sme mali urobiť?

Naša ľudská rodina dnes totiž stojí pred rozhodujúcou voľbou. Ako som napísal v encyklike Magnifica Humanitas, môžeme podľahnúť pokušeniu postaviť novú babylonskú vežu, v ktorej moc, efektívnosť a kontrola zatienia tvár ľudskej osoby; alebo môžeme budovať civilizáciu, v ktorej technológia slúži integrálnemu rozvoju každého človeka (porov. č. 7 – 10).

Rozhodujúca otázka zostáva rovnaká: Pomáha technológia ľuďom stať sa bratskejšími a zodpovednejšími voči sebe samým i voči druhým? V tomto ohľade nám princípy sociálnej náuky Cirkvi – nedotknuteľná dôstojnosť každého človeka, spoločné dobro, všeobecné určenie dobier, subsidiarita a solidarita – poskytujú spoľahlivé kritériá na rozlišovanie.

Drahí zákonodarcovia, vaše povolanie vás stavia do samého centra tejto výzvy. Keďže nesiete zodpovednosť za tvorbu politík upravujúcich používanie technológií v prospech spoločného dobra, vašou úlohou nie je brzdiť inovácie, ale múdro ich usmerňovať (porov. František, Príhovor účastníkom stretnutia organizovaného Medzinárodnou sieťou katolíckych zákonodarcov, 27. augusta 2021).

Dobrá legislatíva by mala podporovať vedeckú a technologickú tvorivosť a zároveň chrániť základné ľudské práva a slobody. Mala by ochraňovať používateľov pred vykorisťovaním, zachovávať osobné súkromie, zabezpečovať transparentnosť pri využívaní nastupujúcich technológií a zaručovať, aby tieto technológie posilňovali demokratické inštitúcie.

Na tento účel sú potrebné „pevné právne rámce, nezávislý dohľad, informovaní používatelia a politický systém, ktorý sa nevzdáva svojej zodpovednosti“ (Magnifica Humanitas, č. 106). Takýto dohľad môže fungovať na viacerých úrovniach (miestnej, národnej i medzinárodnej), podporovať otvorenú diskusiu o „príslušných etických rámcoch a ich podrobení spoločným štandardom sociálnej spravodlivosti“ (č. 107) a zabezpečovať, aby hodnoty vložené do systémov umelej inteligencie neurčovala jediná ideológia či záujmová skupina.

Rýchly rozvoj umelej inteligencie zároveň prináša riziko vzniku nových foriem technologickej závislosti, pričom chudobnejšie krajiny sa môžu stávať čoraz závislejšími od bohatších. Z tohto hľadiska musíme zostať ostražití, aby sa inovácie nestali ďalším nástrojom ideologického alebo ekonomického kolonializmu (porov. č. 178 – 179).

Žiaľ, stretávame sa s nenápadnou formou nadvlády, keď algoritmy rozhodujú o tom, kto bude viditeľný, kto zostane neviditeľný, keď digitálne platformy formujú verejnú diskusiu bez akejkoľvek zodpovednosti a keď sa dôstojnosť pracovníkov podriaďuje optimalizácii systémov (porov. č. 95, 150, 171). Takýto vývoj odhaľuje novú podobu dávneho pokušenia vládnuť a ovládať bez služby.

Proti tejto kultúre moci Cirkev stavia „civilizáciu lásky“ (Pavol VI., Regina Caeli, 17. mája 1970; porov. Magnifica Humanitas, č. 186) – civilizáciu, ktorá by umelú inteligenciu múdro usmerňovala pestovaním sŕdc schopných lásky, súcitu a zodpovednosti.

V takejto spoločnosti by prvou školou ľudskosti bola rodina. Práve v rodine sa totiž učíme dôvere skôr než kalkulácii, štedrosti skôr než súťaživosti, dialógu skôr než rozdeleniu a láske skôr než moci.

Nikdy nesmieme dovoliť, aby umelá inteligencia oslabovala túto základnú bunku spoločnosti – či už tým, že redukuje osoby a vzťahy na údaje a simulácie, že zaplavuje mysle mladých ľudí obsahom, ktorý deformuje ich túžby, alebo že hospodárskymi modelmi robí rodinný život ekonomicky neistým. Preto vás povzbudzujem, aby ste podporovali politiky, ktoré posilňujú manželstvo a rodinu, pomáhajú rodičom v ich výchovnom poslaní a umožňujú mladým ľuďom hľadieť do budúcnosti s dôverou.

Drahí priatelia, svet nepotrebuje umelú inteligenciu, ktorá zmenšuje ľudskosť; potrebuje skôr ľudskú inteligenciu osvietenú múdrosťou, politickú autoritu vedenú svedomím a technologické inovácie usmerňované láskou. Len tak sa umelá inteligencia stane nie súperom človeka, ale služobníkom spoločného dobra.

S týmito myšlienkami sa modlím, aby vaše rokovania priniesli bohaté ovocie pre vaše národy i pre celú ľudskú rodinu. Nech vás vždy sprevádza Preblahoslavená Panna Mária, Matka dobrej rady. Na vás, vaše rodiny a všetkých, ktorí sú zverení vašej službe, rád zvolávam hojné Božie požehnanie. Ďakujem.

Preložila Tímea Saboslajová



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2026