Vatikán 18. augusta (VaticanNews) Záhrada, ktorej počiatky siahajú do stredoveku a k pápežovi Mikulášovi III. Orsinimu, sa dnes obhospodaruje podľa zásad starostlivosti o stvorenstvo, ktoré vytýčila encyklika pápeža Františka Laudato si’. Pracuje v nej profesionálny záhradník za pomoci mladých spolupracovníkov a rehoľných sestier z kláštora Mater Ecclesiae, pričom rešpektujú sezónnosť i prirodzený rytmus pôdy.
Záhrada pri kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikánskych záhradách sa stáva plne ekologickou. V duchu encykliky pápeža Františka Laudato si’ nie je cieľom pestovania dosiahnuť čo najväčšiu úrodu, ale rešpektovať prirodzený čas jednotlivých rastlín a pôdy. Ide o „starostlivosť o stvorenstvo“, o ktorej hovoril aj pápež Lev XIV. v roku 2025 v príhovore talianskym agronómom a lesníkom. Povzbudil ich, aby svoju prácu vnímali ako „konkrétnu formu lásky voči našej Matke Zemi a budúcim generáciám“, pretože zem „nie je vlastníctvom, ale darom“ a ten, kto ju obrába „s úctou a múdrosťou, má účasť na Božom stvoriteľskom diele“.
Pestovanie, ktoré rešpektuje zem
V minulosti sa v záhrade používal maštaľný hnoj z Pápežských víl v Castel Gandolfe, dnes sa používa výlučne certifikované granulované hnojivo, vyberané podľa ročného obdobia a potrieb konkrétnych rastlín. Správne poľnohospodárske postupy zároveň znižujú potrebu používania prípravkov na ochranu rastlín, keďže počet a aktivita škodcov sa udržiavajú pod hranicou, pri ktorej by mohli spôsobiť škody. Každý zásah sa navyše zaznamenáva do „poľného denníka“, ako to vyžadujú predpisy pri ošetreniach podliehajúcich osobitnému oprávneniu. Prírodné látky takúto registráciu nevyžadujú.
Na zachovanie úrodnosti pôdy sa používajú osobitné postupy. Patrí medzi ne striedanie plodín či pestovanie strukovín, napríklad zelenej fazuľky, ktorá prirodzene viaže dusík. Tento rok sa na paradajkách skúšalo aj hnojivo na báze morských rias. Sadenice sa dovážajú zvonku a už vopred sa ošetrujú prírodnými metódami. Uprednostňujú sa kupované sadenice pred vlastným výsevom, aby sa znížilo riziko šírenia chorôb rastlín, ktoré by mohli ohroziť celú úrodu. Do budúcnosti sa však uvažuje o vytvorení vlastného priestoru na pestovanie sadeníc a tiež skleníka pre bonsaje.
O záhradu sa stará Oddelenie záhrad a životného prostredia, ktoré vedie lesný inžinier Stefano Giampaolo. Oddelenie patrí pod Riaditeľstvo infraštruktúry a služieb Governatorátu Mestského štátu Vatikán, na čele ktorého stojí Salvatore Farina. O každodennú starostlivosť o štyri terasy s celkovou obrábateľnou plochou necelých 400 štvorcových metrov sa stará skúsený záhradník Gilberto Bianchi. V poslednom období mu pomáha skupina mladých spolupracovníkov, ktorým postupne odovzdáva svoje skúsenosti, aby sa vedomosti založené na drobných každodenných úkonoch nestratili, ale odovzdávali ďalej tak, ako sa kedysi znalosti prenášali z jedného kláštora do druhého. Rehoľné sestry, ktoré mu pomáhajú, priebežne určujú, čo je potrebné pestovať, vždy s ohľadom na ročné obdobie a na to, čo pôda v danom čase ponúka. Zavlažovanie zostáva aj dnes úplne manuálne.
Výlučne sezónne plodiny
Kalendár pestovania dôsledne rešpektuje sezónnosť. V záhrade rastie čerstvý cesnak, bazalka, chilli papričky – medzi nimi aj peruánska odroda známa svojou výraznou štipľavosťou –, citrusy či tekvice, ktoré dozrievajú až do novembra. Tento rok boli na žiadosť rehoľných sestier vysadené aj prvé kivi. Na prelome augusta a septembra sa začína zimný výsev kapusty, brokolice, špenátu a šalátu. Najbohatším mesiacom je máj. Leto je pre vysoké teploty najnáročnejším obdobím, keď svoj vegetačný cyklus završujú paradajky, baklažány, papriky, zelená fazuľka, cukety a uhorky vrátane odrody pochádzajúcej z Apúlie.
Citrusy v záhrade pochádzajú zo stromov starých približne 150 rokov, na ktoré boli v priebehu času naštepené rozličné odrody, dnes už na trhu nedostupné. Pestujú sa úplne bez ošetrovania a ich plody možno konzumovať dokonca aj so šupkou. Rehoľné sestry z nich dodnes pripravujú džemy, kandizovanú kôru a sušienky. Časť ponúkajú hosťom a časť predávajú. Úroda z tejto malej záhrady v minulosti zásobovala aj charitatívne zariadenia, napríklad Dom Daru Panny Márie (Casa Dono di Maria). Táto tradícia sa dnes opäť začína obnovovať s novým nasadením.
Záhrada s 800-ročnou históriou
História tejto malej záhrady siaha až do stredoveku. Keď pápež Mikuláš III. Orsini v rokoch 1277 až 1280 presunul pápežskú rezidenciu z Lateránu do Vatikánu, dal v rámci nových hradieb vybudovať aj ovocný sad a skutočné viridarium – úžitkovú záhradu, ktorá pomáhala zabezpečovať potreby pápežského stola. O osem storočí neskôr toto poslanie nezaniklo. Pokračuje takmer v nezmenenej podobe pri kláštore Mater Ecclesiae, ktorý dal vybudovať svätý Ján Pavol II. v rokoch 1992 až 1994. Jeho zámerom bolo, aby v srdci Cirkvi nepretržite žilo kontemplatívne spoločenstvo zasvätené modlitbe za pápeža. Práve rehoľné sestry pôvodne obrábali túto pôdu vlastnými rukami. „Obrábať zem je modlitbou vykonávanou rukami,“ povedala 26. augusta 2009 pre L’Osservatore Romano benediktínska abatiša Maria Sofia Cichetti, vtedajšia predstavená kláštora. Medzi týmito istými záhonmi sa v rokoch 2013 až 2022 počas svojich dní naplnených modlitbou a štúdiom rád prechádzal aj emeritný pápež Benedikt XVI.
Preklad Tímea Saboslajová