Potrat nikdy nie je skutočnou voľbou. Píše zástupca šéfredaktora VaticanNews

TK KBS, VaticanNews, mm, ss, ml; pz | 17. 08. 2026 09:25



Foto: Vatican Media

Vatikán 17. augusta (VaticanNews) Zástupca šéfredaktora VaticanNews Massimiliano Menichetti uvažuje o hodnote ľudského života a stavia do kontrastu záchranu matky spod trosiek v Kolumbii s meniacou sa legislatívou v oblasti potratov a otázkou, čo vlastne predstavuje skutočnú voľbu.

Existujú zábery a príbehy, ktoré sa rýchlo šíria, podčiarkujú pravdu, krásu či ľudskú spolupatričnosť a prinášajú nádej. Patrí k nim aj situácia zachytená v Kolumbii: po zrútení päťposchodovej budovy v štvrti Ciudad Capri v meste Cali, ktoré spôsobilo zemetrasenie s magnitúdou 7,4, chránila matka pod troskami vlastným telom svojho novorodeného syna. Zábery kolujúce na sociálnych sieťach a v spravodajstve ukazujú hrôzu skazy, záchranárov pátrajúcich v pretekoch s časom a troskami, ako aj ženu a dieťa, ktorých vytiahli živých a ktorí sú už mimo ohrozenia života.

Tento obraz v celej svojej dramatickosti zachytáva spoločnosť založenú na bratstve a vzájomnej podpore, odhodlanú zachraňovať druhého, starať sa oňho a prevziať zaňho zodpovednosť – a tým zachraňovať aj samu seba. Nezáleží na tom, koľko zdrojov je potrebných: cieľom je zachovať život, aj keby išlo len o jeden jediný.

Približne 4 300 kilometrov odtiaľ, v americkom štáte Massachusetts, je situácia úplne odlišná: ide o podpis právneho predpisu. Život dieťaťa, v tomto prípade v lone matky, sa tu už nevníma rovnako; do popredia vystupuje niečo iné.

Bol tu podpísaný zákon s názvom „Prioritizing Patient Access to Care Act“ (Zákon o uprednostnení prístupu pacienta k starostlivosti), ktorý ruší hranicu dvadsiateho štvrtého týždňa pre dobrovoľné ukončenie tehotenstva a dáva väčší priestor odbornému úsudku lekára. Hoci názov zákona obsahuje slovo „starostlivosť“, v tomto kontexte je synonymom smrti.

V USA je v súčasnosti desať štátov, ktoré nestanovujú všeobecné limity pre umelé interrupcie. V tomto prípade nezvíťazil život.

Po celom svete sa či už v tichu politickej korektnosti, alebo uprostred hluku ideologických sporov a odporu, krok za krokom šíri vietor smrti namierený proti človeku. Len v tomto roku napríklad Luxembursko zakotvilo do svojej ústavy slobodu podstúpiť interrupciu. Stalo sa tak druhou krajinou po Francúzsku, ktorá výslovne uvádza túto možnosť vo svojom základnom zákone. V neposlednom rade Spojené kráľovstvo dekriminalizovalo interrupcie vykonané mimo stanoveného regulačného rámca.

Takmer vo všetkých krajinách sveta, kde boli schválené zákony umožňujúce usmrtenie dieťaťa v lone matky, existujú ustanovenia zamerané na predchádzanie tomuto činu: prostredníctvom pomoci, starostlivosti, blízkosti a podpory. Tieto opatrenia však v praxi zostávajú takmer vo všetkých, respektíve vo veľkej väčšine prípadov nerealizované. Sú totiž príliš náročné.

Hovorí sa o práve ženy na voľbu či o starostlivosti, no v skutočnosti sa nikdy neponúka skutočná možnosť výberu; namiesto toho sa navrhuje cesta, ktorá sa zdá byť ľahšia, no v skutočnosti je všetkým možným, len nie ľahkou. Navrhuje sa okamžitý zásah, odstránenie problému, zatvorenie očí a popretie všetkých vedeckých poznatkov, ktoré dokazujú, že od okamihu počatia sa začína nezvratný proces formovania ľudskej bytosti.

Navrhuje sa zabíjanie bez toho, aby sa to tak priamo nazvalo.

Umožniť žene skutočnú voľbu by znamenalo aktivovať mechanizmy psychologickej, ekonomickej a duchovnej podpory; to si však vyžaduje neporovnateľne vyššie finančné a materiálne náklady, a preto je pohodlnejšie mlčať.

Štát preukazuje svoju prezieravosť a šírku rozhľadu vtedy, keď sa stará o svojich občanov, zaručuje mier, rovnosť a slobodu prejavu a chráni život; keď občania budujú spoločnosť schopnú vnímať druhého, pomáhať mu, podporovať ho, sprevádzať ho a milovať ho, a tak v prítomnosti klásť základy budúcnosti.

Potrat sa tak stáva potvrdením alebo popretím toho, čo je správne a čo nesprávne, čo je proti životu a čo v jeho prospech.

Toto skreslenie spočíva v snahe zakryť utrpenie, ťažkosti a bolesť namiesto toho, aby sme prijali tých, ktorí sa ocitli v krajných situáciách a nevidia východisko.

Práve tu sa preveruje ľudskosť ktorá nezabíja, ale miluje a preberá zodpovednosť; ktorá je ochotná prebíjať sa troskami, aby zachránila život, a naplno sa radovať, keď sa to podarí.

Massimiliano Menichetti – VaticanNews Preklad Šimon Saboslaj



[naspat]


(C) TK KBS 2003 - 2026