Poprad 1. augusta (TK KBS) Národné stretnutie mládeže, kresťanské podujatie pre mladých veriacich ľudí na Slovensku, dnes pokračovalo v Poprade katechézami, voľnočasovými aktivitami a workshopmi v rámci prezentácie rehoľných rádov, hnutí, iniciatív a ponúk v Cirkvi. O 17:00 hod. sa slávila archijerejská božská liturgia sv. Jána Zlatoústeho, ktorej predsedal vladyka Jonáš Maxim, prešovský arcibiskup metropolita, hlava Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.
Koncelebrovali arcibiskup Cyril Vasiľ, košický eparchiálny biskup, Milan Lach, bratislavský eparchiálny biskup, Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita, predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS), a ďalší biskupi. V homílii sa mladým prihovoril vl. Jonáš Maxim.
Prešovský arcibiskup v úvode homílie priblížil mladým sociálnu kategóriu mládeže ako relatívne moderný pojem, no zároveň vyzdvihol skutočnosť, že Ježiš Kristus odzačiatku hľadel na mladého človeka s láskou, rozumel jeho hľadaniu a vyslobodzoval ho z izolácie. V homílii povedal, že hoci biblická kultúra pojem „mládež“ nepoznala a dospievajúci boli prirodzenou súčasťou medzigeneračnej spoločnosti, evanjeliá zachytávajú hlboké stretnutia Krista s konkrétnymi mladými ľuďmi.
Na príkladoch z evanjelií vladyka ukázal, ako Ježiš odpovedá na dnešné krízy, samotu, radosti i trápenia mladých ľudí. Pripomenul, že aj ten najinteligentnejší mladý človek potrebuje zázemie rodiny a spoločenstva. Vzkriesením mladíka z Naimu či na odovzdaní apoštola Jána pod krížom Márii Kristus ukazuje, že riešením na každú krízu, stratu zmyslu a izoláciu sú živé vzťahy. „Vzťahy oživujú človeka! Ježiš vždy na teba myslí a chce sa o teba postarať, pretože ťa miluje,“ odkázal mladým arcibiskup Jonáš, pričom apeloval aj na rodičov, aby sa zaujímali o vnútro a dušu svojich detí.
V závere vladyka zdôraznil, že mladá generácia nie je pre Cirkev a spoločnosť len budúcnosťou, ale partnerom v prítomnosti. „Vy nám už dnes, svojou láskou, nádejou, vierou, múdrosťou a hodnotami pomáhate vytvárať náš spoločný svet, my s vami rátame už dnes!“ zakončil.
-
Prinášame plné znenie homílie, ktorá zaznela v Konkatedrále Sedembolestnej Panny Márie v Poprade:
Národné stretnutie mládeže, Poprad 1.augusta 2026 Vynesenie úctyhodného a životodarného Kríža
Kristus medzi nami! Drahí mladí! Začali sme evanjeliom, ktoré akoby zdanlivo nesúviselo s vami mladými. Dnešný deň však východná cirkev slávi sviatok Vynesenia úctyhodného životodarného Kríža. V úvode spomeniem niekoľko faktov. Viete, že pred sto rokmi ste ešte neexistovali? Mladosť ako špeciálna sociálna kategória prišla až na prielome 19. a 20. storočia a jej moderná podoba sa ukotvila až v 50-tych rokoch minulého storočia. Počas väčšiny ľudskej histórie tento koncept neexistoval – človek bol buď závislým dieťaťom, alebo hneď po dosiahnutí fyzickej zrelosti začal pracovať a stal sa dospelým.
K zrodu mládeže ako špecifickej sociálnej vrstvy prispeli štyri hlavné historické faktory: 1. Industrializácia a zákaz detskej práce, 2. povinná školská dochádzka, čo spôsobilo izolovanie vekových skupín a vytváranie rovesníckej subkultúry, 3. rok 1904 a definícia psychológa Stanleyho Halla pojmu „adolescencia“, ako špecifickej fázy ľudského vývoja plnej identitných kríz, 4. definitívny zrod modernej kultúry mladých nastal po Druhej svetovej vojne v USA a v západnej Európe. Obchodníci a marketéri si uvedomili, že mladí ľudia majú vďaka brigádam a vreckovému vlastné peniaze. Začal sa pre nich masovo vyrábať špecifický tovar.
Aj na základe tohoto poznatku môžme si uvedomiť, že ani v evanjeliách a v biblickej kultúre nemáme pojmu mládeže ako takej. Mládež, ako sociálnu skupinu v evanjeliách vôbec nenájdete. V evanjeliách sa veľmi málo spomínajú aj mladí ľudia. Pretože „mladosť“ a „mládežníci“ ešte neboli vynájdený ako špeciálna sociálna kategória. Je to z jednoduchého dôvodu. Dospievanie bolo vnímané ako normálna súčasť života dospelých, a nie ako cudzia forma života. Mladí ľudia boli len súčasťou každodenného života – integrovaní do medzigeneračnej spoločnosti všetkých vekových kategórií. Preto ich nebolo potrebné osobitne spomínať, keďže sa predpokladalo, že sú tam, tak ako sa predpokladalo, že tam sú aj ženy a deti.
Mladosť nie je v ponímaní Svätého písma ako nejaký špecifický a vyňatý fixný stav, ale je to určité obdobie v procese rozvoja človeka, ako takého, je to obdobie určitého progresu so svojimi fázami a etapami.
V štyroch evanjeliách si môžeme všimnúť že Ježiš prichádza do kontaktu s konkrétnymi mladými ľuďmi a čo je hlavné, hľadí na nich, komunikuje s nimi prežíva za nich a sprevádza ich. V Evanjeliu podľa sv. Lukáša nájdeme informáciu z Ježišovej mladosti. Ježiš ako dospievajúci mladý človek – je to sympatické. Dovoľte mi trocha sa nad tým zamyslieť.
1. Máme jediný príbeh z Ježišovaj mladosti (Lk 2, 41 – 52). Tento príbeh z Ježišovho dospievania, ukazuje na dospievajúceho chlapca Ježiša, ktorý diskutuje s učiteľmi zákona a udivuje ich svojou múdrosťou, otázkami, argumentami, ktoré používa v rozhovore so „svetom dospelých“. Na konci tohoto príbehu, sa Ježiš potom poslušne vracia s rodičmi do Nazaretu. Mladý človek, a dnes vidíme, že je to často pravda, inteligenciou a poznatkami prevyšuje od seba starších. Je pravdou, že vaša generácia je ďaleko pred generáciou vašich rodičov v mnohých smeroch a najmä v technológiách. Čo je však dôležité, aj dnešná generácia mladých, aj vy drahí mladí, potrebujete rodinné prostredie – bez rodinného prostredia, bez komunity mladý, hoci inteligentný a progresívny človek môže zahynúť ako ryba na suchu.
2. Potom máme mladíka, ktorý dodržiava prikázaní od svojej mladosti (Mt 19, 16 – 22). Teda, tento mladík je do istej miery tiež v procese rozvoja, je ten, ktorý hľadá, chce organizovať a túži usporiadať svoj život, mať hodnoty a dodržiavať sa ich. Tento mladý človek dnes už nie je tým čím bol včera, a zajtra už nebude tým, kým je dnes. Tento mladík berie účasť na životnom procese v plnej zodpovednosti. Ježiš sa neho z láskou pozerá a vyzýva k nasledovaniu. Ježiš rešpektuje jeho životný proces rozvoja a s láskou na neho pozerá. Sprevádza ho svojou láskou a vyzýva: „Pri tom všetkom svojom počínaní, nasleduj ma, maj so mnou vzťah, buď so mnou v kontakte pri všetkých svojich úspechoch aj sklamaniach, radostiach aj smútkoch, nádejách aj rozčarovaniach...“ Nasleduj ma, nestrať ma zreteľa, počítaj so mnou, a „väčšie veci ti ukážem...“
3. Potom máme mladíka z Naimu... (Lk 7, 1 – 17). Ježiš stretáva mŕtveho syna – mladíka, človeka, ktorý zomrel. Smrť znamená, že sa človek zastavil, zanechal vzťahy, izoloval sa, ostal kdesi zakliesnený a izolovaný. Ježiš má súcit, prejavuje svoju blahosklonnosť voči tomuto mladíkovi, voči jeho smrti. Ako?! Kristus nadväzuje kontakt, preberá iniciatívu – on sa mu ukazuje, on k nemu prehovára, dotýka sa ho. Nikto ho o to neprosí... Oživuje mladíka a vracia ho jeho matke. Oživuje ho tým, že ho vracia do vzťahov, do víru života. Vzťahy oživujú človeka! Boh je vzájomný vzťah milujúcich osôb. Ak sa Boh dotkne človeka, aj mladého, má sa to určite pozitívne prejaviť na vzájomných vzťahoch... Je to skúška správnosti, že mladý človek, alebo človek vo všeobecnosti stretol a spoznal Boha. Nové vzťahy a budujúce vzťahy...
4. Máme ešte 12 ročnú Jairovu dcéru (Mk 5, 35 – 43), ktorá umiera. Rodičia jej prestali rozumieť, prestali chápať jej potreby, prestali sa o ňu zaujímať, o to, čím ona žije, nad čím rozmýšľa... „Dcéra, povedz čo sa s tebou deje...?!“ Ježiš po jej prebudení zo smrti hovorí: Dajte sa jej najesť! Inými slovami hovorí okoliu: skúmajte čo jej dáva život a pomôžte jej to prijať. Podstata tu vôbec nie je v dostatku materiálnych dobier. Toto stretnutie s mladým človekom má odkaz pre rodičov. Zaujímajte sa o to, čo potrebuje aj duša vašej dcéry, syna, čo potrebuje ich vnútro! Nájdite vhodný spôsob, ako sa to dozvedieť. Zaujímajte sa o svoju dcéru, svojho syna! Odpovedajte na ich potreby!
5. Posledná evanjeliová udalosť, kde v prítomnosti Ježiša je mladý človek, je práve dnešné evanjelium (Jn 19, 25 – 28). Pod krížom stál mladý človek vo vašom veku. Bol to Ján, vtedy mohol mať 20 – 25 rokov. O ňom vieme, že Ježiš ho miloval. Ježiš miluje mladého človeka! Mladý človek tu v Poprade, počuješ to? Ježiš ťa miluje! Aj vtedy keď je na kríži a zdá sa že Boha niet, keď sa tiene predlžujú a nastáva temná noc, Ježiš aj vtedy na teba myslí a chce sa o teba postarať, pretože ťa miluje, záleží mu na tebe! Tento mladý človek, ktorého Ježiš miluje, je svedkom silnej tragédie, ktorá iba z ľudského pohľadu by bola schopná uvrhnúť mladého človeka do depresie, znechutenia. Ján je svedkom ako Ježiš odovzdáva ducha, ako poslednýkrát vydýchol, ako sa jeho dokaličené telo stáva nevládnym, ako mu už po smrti prebodávajú bok, ako mu chcú lámať kosti... Je svedkom nemohúcnosti svojho priateľa, učiteľa a Boha v jednej osobe... Kto viac ako mladý človek plný horlivosti, lásky, odovzdanosti, ideálov, nádejí, víziisa môže nechať znechutiť... Mnohí to poznáte... Ježiš to vie, preto mu hovorí a dnes to hovorí aj tebe: Hľa tvoja matka, neostaň sám, maj s ňou vzťah, miluj ju, postaraj sa o ňu, preukazuj jej opateru, tvoj život prispôsob jej rytmu..., a ona ti pomôže prejsť týmto neľahkým obdobím, keď budeš mať silné pokušenie utiecť, keď budeš na pokraji zrútenia, keď stratíš zmysel..., keď budeš na pokraji nevery...
Je zaujímavé, že vo všetkých týchto prípadoch, keď Ježiš stretáva mladých ľudí v evanjeliách, vracia ich rodinám a komunitám, vracia ich do medziľudských vzťahov. Ježiš si tým prešiel v prvom rade sám ako dospievajúci mladý muž. On hoci inteligentný a múdry mladý muž, ten, ktorý sa vzmáhal vo veku, múdrosti, obľube u Boha aj u ľudí, nakoniec ostáva sám zakotvený vo vzťahoch svojej rodiny a svojej komunity, kde sa dostatočný čas učí správne aplikovať a vteľovať múdrosť a inteligenciu. Evanjelium dodáva: „Vrátil sa do Nazaretu a bol im poslušný.“ Celú svoju mladosť od 12 až do 30 rokov života prežíva v tejto atmosfére, dnes by sme povedali „cirkevnej komunity“ v Nazarete, v láskyplných vzťahoch svojej rodiny a v poslušnosti. Tam, v komunite v ktorej žije, prebýva, pracuje, učí sa poznávať, pripravovať a realizovať svoju vlastnú úlohu a budúcu rolu, ku ktorej je povolaný. Prebývať vo vzťahu s Bohom uprostred láskyplných vzťahov v rodine a v komunite je jedno z dôležitých evanjeliových posolstiev aj pre nás dnes všetkých tu prítomných, drahí mladí priatelia. To je asi najlepšia cesta, ako obnoviť narušené generačné vzťahy, ale aj rôzne iné vzťahy.
To je aj úlohou Cirkvi a jej služobníkov dnes voči vám, mladí, nie ako voči nejakej špecifickej skupine tejto spoločnosti, ale voči vám, drahí mladí priatelia, ktorí ste dôležitou, neodmysliteľnou súčasťou nášho spoločného dospelého sveta. Vy nám už dnes, svojou láskou, nádejou, vierou, múdrosťou, mužnosťou, trpezlivosťou, rozhodnosťou, vernosťou, hodnotami ..., pomáhate vytvárať náš spoločný svet, my s vami rátame už dnes! „Dať jesť“ znamená ponúknuť si navzájom to čo nám momentálne vzájomne chýba, na čo sa zabudlo, obohatiť sa vzájomne jedlom, ktoré privádza do večného života, obohatiť sa Kristom, našim Spasiteľom a živým Bohom, Bohom, ktorý dnes na teba s láskou hľadí a hovorí ti: Milujem ťa! Si pre mňa dôležitý! Buď v prítomnosti tej, ktorú milujem!