Francúzsko 24. júla (TK KBS) Pred desiatimi rokmi, 26. júla 2016, bol otec Jacques Hamel, farár farnosti Saint-Étienne-du-Rouvray v severnom Francúzsku, zavraždený počas slávenia svätej omše. Dvaja teroristi, ktorí sa prihlásili k takzvanému Islamskému štátu, mu podrezali hrdlo. Vážne zranený bol aj jeden z účastníkov zhromaždenia, ktorý sa zúčastnil na omši.
Vo Francúzsku sa koná niekoľko spomienkových podujatí pri príležitosti desiateho výročia vraždy otca Jacquesa Hamela, ktorý bol zabitý vo svojom kostole 26. júla 2016. Najmä v Saint-Étienne-du-Rouvray sa organizujú medzináboženské iniciatívy zamerané na posilnenie vzájomného porozumenia medzi kresťanmi a moslimami, ako aj výstavy, bohoslužby a komunitné stretnutia. Kardinál Jean-Marc Aveline, predseda Konferencie biskupov Francúzska, bude predsedať svätej omši, ktorú v nedeľu odvysielajú verejnoprávne televízne kanály.
Aj keď je uchovávanie pamiatky na tieto udalosti dôležité pre mladšie generácie, je taktiež potrebné uznať, že vzťahy medzi kresťanmi a moslimami vo Francúzsku sa za posledných desať rokov vyvinuli. Mnohé však ešte zostáva v tejto oblasti urobiť a nedôvera je naďalej náchylná na politickú a ideologickú manipuláciu.
Vatican News priniesli rozhovor s dominikánskym otcom Jeanom-Françoisom Bourom, riaditeľom Národnej služby pre vzťahy s moslimami.
Otec Jean-François Bour, ako vražda otca Hamela posunula vpred kresťansko-moslimský dialóg?
Dialóg medzi kresťanmi a moslimami, aspoň vo Francúzsku, sa nikdy – dokonca ani pred rokom 2016 – nedal zredukovať na jednoduché srdečné vzťahy. Tento vzťah sa začal rozvíjať už v 50. rokoch 20. storočia. Cirkev vo Francúzsku zriadila špecializovaný úrad pre vzťahy s moslimami už v roku 1973, čo katolíkom zapojeným do tejto práce umožnilo prehĺbiť si chápanie islamu a získať hlbšie poznanie zložitosti moslimskej histórie a vnútorného fungovania islamskej viery. Ak však hľadáme skutočný zlom, mali by sme ho umiestniť približne do obdobia okolo roku 2001. Útoky na Svetové obchodné centrum v New Yorku vyvolali hlboké precitnutie. Od tej chvíle sa ľudia začali pýtať, prečo si niektoré hnutia zvolili cestu teroristického násilia, a začal sa široký proces sebareflexie.
Čo sa zmenilo po tomto počiatočnom prebudení v roku 2001 a po teroristických útokoch, ktoré zasiahli Francúzsko v priebehu druhej dekády 21. storočia?
Medzi moslimami zavládol napríklad hlboký šok. Pre mnohých z nich to bolo nesmierne bolestivé, pretože od predchádzajúcich generácií nikdy nezískali také chápanie islamu, ktoré by podnecovalo k násiliu alebo chaosu. Náhle si uvedomili, že džihádistické a teroristické hnutia existujú. Po vražde otca Hamela sme videli, ako do Francúzska pricestovali vysokopostavené moslimské delegácie. V Paríži sa stretli s biskupmi a cestovali do Saint-Étienne-du-Rouvray, aby vyjadrili svoju sústrasť a verejne odsúdili tento útok.
Prevzali moslimovia, ktorí odmietajú násilie, do istej miery iniciatívu pri podpore dialógu?
Povedal by som, že formálne iniciatívu neprevzali. Uvedomili si však, že je potrebné začať novú etapu v dialógu, ktorý už existoval – v dialógu, v ktorom boli kresťania vo všeobecnosti aktívnejšími účastníkmi. Generálny tajomník Moslimskej svetovej ligy, ktorý pôsobí ako globálny predstaviteľ saudskoarabských wahhábistických tradícií, taktiež prišiel do Saint-Étienne-du-Rouvray. Spolu s arcibiskupom Dominiquom Lebrunom sa zúčastnil na spomienkovej vigílii. Títo náboženskí lídri pochopili, že aj keď reprezentujú určitý islamský konzervativizmus – rigoróznejší smer, ktorý môže viesť k pomerne prísnej forme islamu –, je absolútne nevyhnutné presadzovať iné posolstvo.
Nechýba medzi kresťanmi taktiež porozumenie pre toho druhého, kvôli čomu ľahko vyrastajú múry nedôvery?
V dôsledku takýchto tragédií vidíme, ako sa obyčajní ľudia stavajú na odpor a hovoria, že takéto násilie ich nereprezentuje. Vidíme to medzi moslimami, kresťanmi a dokonca aj neveriacimi. Hovoria, že tento druh extrémizmu odmietajú. Mnohí z nich si uvedomili, že sa musia zapojiť do organizácií venujúcich sa dialógu a preukázať svoje odhodlanie prostredníctvom konkrétnych gest. Osobne ma dojal napríklad spôsob, akým moslim komorského pôvodu namaľoval a daroval portrét otca Hamela, na ktorom káže vo svojom kostole. Moslimovia taktiež prichádzali na hrob otca Hamela na cintoríne v Saint-Étienne-du-Rouvray klásť kvety.
Po desiatich rokoch sa vražda otca Hamela môže zdať mnohým mladým ľuďom vzdialenou a abstraktnou udalosťou. Aké dôležité je zachovať jej pamiatku?
To je zaiste najväčšia výzva. V príbehu otca Hamela moslimovia jasne rozpoznali, že tragédiu jeho smrti znásobila hrôza z toho, že bol zavraždený počas modlitby. Mnohí moslimovia vyjadrili svoj šok a úplný odpor voči takémuto násiliu spáchanému počas bohoslužby. Medzi mnohými mladými kresťanmi vo Francúzsku dnes taktiež panuje pocit neistoty a tiesne. V širšej francúzskej spoločnosti – medzi kresťanmi aj nekresťanmi – vládne rozšírená úzkosť, ktorá prenikla dokonca aj do politickej klímy krajiny. Práve preto je vzdelávacia výzva dnes taká dôležitá.
Posolstvo dialógu, odpustenia a zmierenia, ktoré Cirkev vo Francúzsku vydala bezprostredne po vražde otca Hamela, francúzske orgány taktiež veľmi prekvapilo a upokojilo.
Už desaťročia rozvíjame teologickú a pastoračnú reflexiu o islame a o kresťansko-moslimskom dialógu vo Francúzsku. Toto úsilie sa nezačalo v roku 2016. Cirkev vo Francúzsku si splnila svoju zodpovednosť, keď trvala na tom, že všetkých moslimov nemožno volať na zodpovednosť za smrť otca Hamela ani za teroristické útoky spáchané jednotlivcami, ktorí prijali za svoju smrtonosnú ideológiu.
Aké prekážky stoja desať rokov po tejto tragédii stále v ceste plne mierumilovnému medzináboženskému dialógu?
Najväčšou prekážkou medzináboženského dialógu je dnes presvedčenie, že existujú naliehavejšie záležitosti – že žijeme v dobe konfrontovanej s toľkými výzvami, že medzináboženský dialóg už nie je prioritou. Existuje tu pokušenie vzdať sa, prijať obranný postoj a urobiť z kresťanského života alebo evanjelizácie akúsi hradbu proti moslimom. Takúto rétoriku občas počujeme, hoci, vďakabohu, nie od každého. Verím, že sa cez to musíme povzniesť. Všetkých by som dôrazne povzbudil, aby si vyhrnuli rukávy a uverili, že sme schopní spolu hovoriť a navzájom si porozumieť. Podľa môjho názoru je teraz potrebné obnoviť úsilie a posilniť záväzok.
Zdroj: Vatican News, česká redakcia