Vatikán 23. júla (TK KBS) Prefekt Dikastéria pre biskupov arcibiskup Filippo Iannone priblížil základné vlastnosti, ktoré sa hľadajú pri výbere kandidátov na biskupov. V rozhovore pre chorvátsky katolícky týždenník Glas Koncila (Hlas koncilu) Iannone priblížil úlohu Dikastéria pre biskupov a jeho vzťah k ostatným dikastériám tvoriacim Rímsku kúriu.
Vysvetlil, že „pápež sa denne stretáva s biskupmi, a to tak individuálne, ako aj v skupinách. Na týchto stretnutiach vyzdvihuje aktuálne priority Cirkvi: evanjelizáciu, starostlivosť o stvorenie a ďalšie pastorálne výzvy.“ Pápež „opätovne pripomína základné charakteristiky života biskupa: prehlbovanie vnútorného života, modlitbu, otvorenosť voči druhým, ochotu spolupracovať a vnímavosť voči marginalizovaným“. Základným vzorom pre každého biskupa však „naďalej zostáva Kristus, Dobrý pastier“.
Biskupi potrebujú „podporu“
Iannone navštívil chorvátsky Záhreb 31. mája, na sviatok Navštívenia Panny Márie, aby celebroval slávnostnú svätú omšu na počesť Panny Márie Kamennej brány, patrónky chorvátskeho hlavného mesta, a viedol tradičnú procesiu mestským centrom. Nasledujúci deň predniesol lectio magistralis (slávnostnú akademickú prednášku) na Katolíckej univerzite v Chorvátsku, ktorá oslavovala svoje 20. výročie. Počas svojho pobytu v Záhrebe poskytol spomínaný rozhovor, v ktorom vyzval ľudí, aby sa „s väčšou vrúcnosťou“ modlili za biskupov a kňazov. Poznamenal, že biskupi „potrebujú duchovnú a ľudskú podporu“. „Kritika môže byť oprávnená, ale nestačí: Musíme im aj pomáhať a modliť sa za nich,“ zdôraznil s tým, že „niekedy zabúdame, že aj biskupi sú len ľudia s obmedzeniami, ťažkosťami a chvíľami malomyseľnosti“.
Synodalita nie je vymáhaním práv
Iannone zdôraznil, že synodalita „nie je vymáhaním práv“. „Nie je to len o nárokovaní si práva na vyjadrenie svojho názoru. Znamená to cítiť sa súčasťou celku a prevziať zaň zodpovednosť. Čím hlbšie človek prežíva svoju vieru a zapája sa do života spoločenstva, tým cennejší je jeho hlas, pretože hovorí zvnútra Cirkvi a nie z diaľky,“ vyhlásil. V súvislosti so synodalitou varoval, že uplatňovanie čisto politických kategórií na Cirkev môže byť vzhľadom na jej osobitnú povahu zavádzajúce. Pripomenul však, že Druhý vatikánsky koncil učil, že za život a misiu Cirkvi zodpovedajú všetci pokrstení. V tejto súvislosti poznamenal, že veriaci musia preberať zodpovednosť a tí, ktorí riadia cirkevné spoločenstvá na základe sviatosti kňazstva, im musia umožniť túto zodpovednosť uplatňovať. Poukázal na existenciu orgánov zriadených na tento účel, akými sú pastoračné a ekonomické rady. Takisto pripomenul, že kánonické právo uznáva právo a v určitých prípadoch dokonca povinnosť veriacich predostrieť svoje obavy a názory svojim duchovným pastierom. Prefekt dal jasne najavo, že biskup by nemal znášať bremeno riadenia diecézy sám; naopak, „na tejto zodpovednosti sa musia podieľať všetci veriaci“.
Rastúca neochota kňazov stať sa biskupmi
Iannone sa vyjadril aj k fenoménu kňazov, ktorí odmietajú biskupskú nomináciu. „O tomto jave som počul už predtým, teraz ho však prežívam na vlastnej koži,“ priznal. „Nemyslím si, že to súvisí výlučne s krízou zneužívania. Zodpovednosť biskupa je dnes oveľa väčšia a niektorí kňazi sa necítia pripravení ju prijať. Život v diecézach sa stal zložitejším, kňazských povolaní ubúda a nároky na túto službu neustále rastú,“ vysvetlil.
Úloha Dikastéria pre biskupov
Iannone stojí na čele Dikastéria pre biskupov, orgánu zodpovedného za všetky záležitosti týkajúce sa zriaďovania, života a činnosti diecéz, ako aj za vyhľadávanie kandidátov na biskupskú službu, ktorí sú následne predložení pápežovi na vymenovanie. Okrem toho poskytuje podporu biskupom pri výkone ich služby v príslušných diecézach. Ako zdôrazňuje apoštolská konštitúcia pápeža Františka Praedicate Evangelium, jednou zo základných charakteristík Rímskej kúrie je spolupráca medzi jednotlivými dikastériami. Z tohto dôvodu Dikastérium pre biskupov úzko spolupracuje s inými orgánmi, ako sú Dikastérium pre klerikov a Dikastérium pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Každé dikastérium má základnú štruktúru zloženú z plenárneho zhromaždenia, ktoré tvoria všetci jeho členovia vymenovaní pápežom. „Autorita dikastéria spočíva v tomto plenárnom zhromaždení, ktorému predsedá prefekt riadiaci jeho každodennú činnosť s pomocou sekretára. Najdôležitejšie rozhodnutia prijíma plenárne zhromaždenie, ktorého členovia pochádzajú z rôznych častí sveta,“ vysvetlil.
Jednou zo zmien zavedených pápežom Františkom je, že členmi dikastérií nemusia byť výlučne biskupi. Pôsobiť v nich môžu aj kňazi, rehoľníci a laici, muži aj ženy. Dikastérium pre biskupov sa podobne ako iné orgány kúrie „spolieha na spoluprácu apoštolských nunciov, ktorí dôverne poznajú realitu miestnych Cirkví,“ poznamenal. Pred nástupom do svojej súčasnej funkcie pôsobil Iannone ako prefekt Dikastéria pre legislatívne texty. V rozhovore zdôraznil, že Rímska kúria „existuje preto, aby pomáhala pápežovi pri výkone jeho petrovej služby“. „Ako nástupca Petra a Kristov námestník má pápež zodpovednosť riadiť univerzálnu Cirkev, čo je úloha, ktorú by sám nedokázal zvládnuť. Preto potrebuje spolupracovníkov, ktorých predstavuje Rímska kúria,“ vyhlásil. Dodal, že časom sa kúria „stala medzinárodnejšou a špecializovanejšou“. „Každý orgán dáva svoje špecifické odborné znalosti do služieb pápeža, aby mu pomáhal pri rozhodovaní. Každý veriaci navyše môže vyjadriť svoje obavy pápežovi alebo príslušnému dikastériu,“ vysvetlil.
Prístup veriacich k dikastériu
„Dostávam mnoho listov od veriacich z celého sveta, ktorí poukazujú na problémy v živote svojich diecéz. Posudzujeme, či sú tieto obavy opodstatnené, alebo či ide o dôsledok nedorozumení. Ak sú opodstatnené, snažíme sa zasiahnuť a prinavrátiť spoločenstvu pokoj. Preto platí, že hoci sa dikastériá môžu zdať zvonku vzdialené, v skutočnosti sú v službe pápeža a partikulárnych Cirkví,“ poznamenal.
Iannone tiež vyzdvihol, že rozmanitosť predstavuje „bohatstvo, ak je spojená s dokonalým spoločenstvom“, varoval však pred tým, že keď sa rozmanitosť „uzavrie do seba, škodí Cirkvi“. „Dnes panuje veľká citlivosť voči miestnym tradíciám. V tomto kontexte naďalej platí princíp pripisovaný svätému Augustínovi: ‚V podstatnom jednota, v pochybnom sloboda, vo všetkom však láska.‘ V esenciálnych otázkach viery, disciplíny a sviatostí musí panovať jednota. V iných pastorálnych a praktických aspektoch môže existovať rozmanitosť.“ „Úlohou biskupa je podporovať vzťahy medzi rôznymi skupinami a naprávať akékoľvek odchýlky. Musí byť otcom pre celé spoločenstvo,“ vyhlásil. Pri riešení rovnováhy medzi miestnymi prioritami a cirkevnou jednotou vysvetlil, že „Druhý vatikánsky koncil učil, že univerzálna Cirkev je prítomná v partikulárnych Cirkvách a vychádza z nich. To znamená, že partikulárna Cirkev je plne Cirkvou do tej miery, do akej zostáva v spoločenstve s ostatnými Cirkvami a s pápežom.“
Príspevok žien k biskupskému rozlišovaniu
V súčasnosti pôsobia v Dikastériu pre biskupov tieto ženy: rehoľná sestra Simona Brambilla, prefektka Dikastéria pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života; rehoľná sestra Raffaella Petrini, predsedníčka Pápežskej komisie pre Mesto Vatikán; a argentínska laička María Lía Zervino, bývalá predsedníčka Svetovej únie katolíckych ženských organizácií. Iannone to hodnotí pozitívne: „Hoci stojím na čele dikastéria len niekoľko mesiacov, mal som možnosť vidieť cenný príspevok týchto žien – dvoch rehoľných sestier a jednej laičky. Prinášajú odlišné perspektívy a špecifickú citlivosť, ktoré obohacujú rozlišovanie, najmä pokiaľ ide o výber kandidátov na biskupskú službu.“ Poznamenal však, že konzultácie so ženami nie sú úplne novou praxou. „Apoštolskí nunciovia už nejaký čas konzultujú s rôznymi členmi Božieho ľudu vrátane žien počas zisťovania pomerov, ktoré predchádzajú vymenovaniu biskupov,“ vysvetlil.
Zdroj: EWTN, redakčne upravené