Vatikán 21. júla (TK KBS) Po 47 rokoch služby Svätej stolici odchádza do dôchodku Orietta Ferrettiová, dlhoročná vedúca úradu Peregrinatio ad Petri Sedem, ktorý zabezpečuje organizáciu ciest a leteniek pre Vatikán.
Počas svojej kariéry pripravovala cesty štyroch pápežov – od sv. Jána Pavla II. až po pápeža Leva XIV. – i nespočetného množstva kardinálov, biskupov, kňazov, novinárov a ďalších pracovníkov Svätej stolice.
V rozhovore pre Vatican News spomína na takmer polstoročie práce, ktorú vždy vykonávala s rovnakým nasadením. „Počítač som zapla kedykoľvek, či mi volal pápež alebo ten posledný z posledných. Na pomoc druhým netreba funkciu, stačí veľa lásky,“ hovorí. Vo Vatikáne patrila medzi osobnosti, ktoré nebolo potrebné predstavovať priezviskom ani pracovným zaradením. Každý poznal jej hlas oznamujúci do telefónu jednoduchú vetu: „Letenka je vybavená, všetko je v poriadku.“
Neostalo však iba pri organizačných záležitostiach – každému venovala čas, vypočula si jeho potreby a často pridala aj milý rozhovor. Sama s úsmevom priznáva: „Som jednoducho zhovorčivá.“ Jej dlhoročnú službu ocenil aj pápež Lev XIV., ktorý ju v uplynulých dňoch prijal na súkromnej audiencii, aby sa jej osobne poďakoval. „Bol to veľmi silný zážitok. Rozprávala som najmä ja, pretože veľa hovorím,“ spomína.
Svätému Otcovi povedala, že počas prvých ciest vo svojej službe urobil veľký pokrok v tom, ako pristupuje k ľuďom: „Videla som v ňom veľa lásky.“ Práve slovo láska zaznieva v jej rozprávaní najčastejšie. „Celý svoj život som venovala Svätej stolici. Robila som to vždy s vášňou a s veľkou láskou,“ zdôrazňuje. V deň svojich 66. narodenín, ktorý bol zároveň jej posledným pracovným dňom, ju zaplavili desiatky telefonátov, správ a e-mailov od kolegov a priateľov. Mnohí sa pýtali: „Ako to teraz bez Orietty zvládneme?“
Ona sama sa na novú životnú etapu teší. Chce byť viac so svojimi rodičmi vo vysokom veku, s manželom, dcérami i dvoma vnučkami, ku ktorým v decembri pribudne ďalšie vnúča. Priznáva však, že jej bude chýbať každodenná služba – riešenie zmenených letov, nečakaných komplikácií či príprava apoštolských ciest. Osobitne spomína na cestu pápeža Františka na Lesbos, ktorú bolo potrebné pripraviť za menej ako pätnásť dní.
Vo Vatikáne začala pracovať ako devätnásťročná v roku 1979, krátko po zvolení Karola Wojtyłu za pápeža. Úrad Peregrinatio ad Petri Sedem, ktorý pôvodne zabezpečoval prijímanie pútnikov prichádzajúcich do Ríma, sa postupne rozšíril o organizáciu leteckej dopravy a služobných ciest pracovníkov Svätej stolice. Pápežské cesty sa napokon stali jeho najvýznamnejšou úlohou.
Výnimočným zážitkom bol pre Oriettu rok 2024, keď ju pápež František pozval do svojho sprievodu na apoštolskú cestu do Indonézie, Papuy-Novej Guiney, Východného Timoru a Singapuru. Po prvý raz necestovala „spoza obrazovky“, ale priamo na palube pápežského lietadla. Spomína, že hoci už bol pápež zdravotne oslabený, svojou prítomnosťou neprestával rozdávať svetlo a nádej ľuďom, ktorých stretával. Za najväčší dar svojej 47-ročnej služby považuje práve túto cestu, ale aj množstvo priateľstiev, stretnutí a skúseností, ktoré získala v „malom svete“ Mestského štátu Vatikán. Pre mnohých zostane ženou, ktorá umožnila doslova „vzlietnuť“ celému Vatikánu.
Zdroj: Vatican News, anglická a talianska redakcia, redakčne upravené