Vatikán 10. júla (TK KBS) „Medicína sa nikdy nesmie stať nástrojom plánovanej smrti,“ zdôraznil. Nadácia začala svoju činnosť vo Francúzsku v roku 1995 po smrti genetika Jérôma Lejeunea, považovaného za otca modernej genetiky vďaka objaveniu genetickej príčiny trizómie 21 (Downov syndróm) v roku 1958. Podľa svojich webových stránok organizácia ročne vyčleňuje 4 až 5 miliónov eur na výskum, v Paríži prevádzkuje biobanku s viac ako 20 000 vzorkami a tiež lekárske centrá v Paríži a Nantes, v Madride a v argentínskej Córdobe.
„Rád by som vyjadril svoju podporu vašim snahám v prospech života a ľudskej dôstojnosti,“ povedal Lev XIV. členom nadácie. Vo svojom prejave tiež pripomenul osobnosť Jérôma Lejeuna, francúzskeho vedca, ktorého meno sa stalo známe, keď pápež František v roku 2021 podpísal dekrét uznávajúci jeho hrdinské čnosti. Napriek medzinárodnému uznaniu, ktoré Lejeunovi priniesol jeho objav, ho neskôr potratový priemysel zneužil na identifikáciu nenarodených detí s Downovým syndrómom – čo Lejeune zásadne odmietal. Francúzsky genetik, vyhlásený za ctihodného, verejne obhajoval životy tých najzraniteľnejších napriek odmietaniu, s ktorým sa stretol v určitých vedeckých kruhoch.
Počas stretnutia 22. júna, ktoré sa konalo pri príležitosti stého výročia narodenia Lejeuna, pápež zdôraznil, že profesor zasvätil svoj život deťom so zdravotným postihnutím: „Profesor Lejeune, dojatý ťažkou situáciou detí so zdravotným postihnutím, im zasvätil svoj život ako vedecký výskumník.“ Lev tiež pripomenul, že objav chromozómovej anomálie zodpovednej za trizómiu 21 urobil z Lejeunea „priekopníka modernej genetiky“.
„Medicína znamená nenávisť k chorobe a lásku k pacientovi“
Svätý Otec tiež zdôraznil Lejeuneovo lekárske povolanie a jeho oddanosť pacientom, ktorých nazval „najchudobnejšími z chudobných“, a citoval jeden z jeho najznámejších výrokov: „Medicína je nenávisť k chorobe a láska k pacientovi.“ Pápež tiež pripomenul vplyv tohto vedca v Cirkvi a poznamenal, že sv. Pavol VI. ho vymenoval za člena Pápežskej akadémie vied a že jeho blízkosť k svätému Jánovi Pavlovi II. prispela k vzniku Pápežskej akadémie pre život.
Lev XIV. varoval pred eticky sporným využívaním vedeckých poznatkov: „Jérôme Lejeune, muž vedy a múdrosti, rýchlo pochopil, že jeho vedecký objav bude použitý na likvidáciu ľudí s trizómiou 21 ešte pred ich narodením,“ povedal. Dodal, že genetik tento jav odsúdil ako „chromozómový rasizmus“. „Buďte, tak ako on, oddanými svedkami v spoločnosti, v službe neustáleho hľadania spoločného dobra,“ vyhlásil a zopakoval, že technológia nemôže nahradiť medicínu ani byť oddelená od etického rámca: „Hodnota ľudskej osoby nezávisí od toho, čo dosiahne alebo čo vyprodukuje.“
Na záver vyjadril vďačnosť za prácu Nadácie Jérômea Lejeuna, ktorá pokračuje v diele svojho zakladateľa v oblasti výskumu, zdravotnej starostlivosti a ochrany ľudskej dôstojnosti. „Teší ma významná úloha, ktorú zohrávajú na celosvetovej úrovni vo výskume mentálneho postihnutia genetického pôvodu,“ povedal. Na záver pápež povzbudil jej členov, aby aj naďalej šírili kultúru života a spoločného dobra, a udelil svoje apoštolské požehnanie ich rodinám a pacientom, ktorým táto inštitúcia slúži.
Victorie Cardielová Zdroj: ACI Prensa