Vatikán 15. júna (VaticanNews) „Ja však na teba nikdy nezabudnem.“ Slovami proroka Izaiáša otvára pápež Lev XIV. svoje posolstvo k VI. svetovému dňu starých rodičov a seniorov, ktorý sa bude sláviť 26. júla 2026. Svätý Otec pripomína, že Boh nezabúda na nikoho, pozýva najmä mladých navštevovať osamelých seniorov a povzbudzuje k vytrvalej modlitbe za pokoj vo svete.
Petrov nástupca za tému posolstva seniorom zvolil slová z Knihy proroka Izaiáša: „Ja však na teba nikdy nezabudnem“ (porov. Iz 49, 15). Pripomína v ňom Pánov prísľub, že nezabudne na nikoho z nás, že naše tváre nosí vyryté na dlaniach svojich rúk (porov. Iz 49, 16) a že jeho láska je väčšia než láska matky k vlastnému dieťaťu (porov. Iz 49, 15).
Boh nezabúda na nikoho
Sú to slová, ktoré napĺňajú útechou a dôverou, píše Svätý Otec. Sú odpoveďou na úzkostný pocit, ktorý zmieta srdcom: „Pán ma opustil, Pán na mňa zabudol“ (Iz 49, 14). Bolestný pocit, že je človek zabudnutý, podľa pápeža žiaľ spája mnohých ľudí a nemálo z nich je v pokročilom veku.
Božia láska, ktorá naopak nezabúda na nikoho, sa ponúka ako akt spravodlivosti a odpoveď na anonymitu, v ktorej sa ľudský život až príliš často stráca. „Najmä nad životmi mnohých starých ľudí akoby bol rozprestretý závoj, ktorý rozmazáva črty ich tvárí a zahaľuje ich do zabudnutia,“ konštatuje Lev XIV. Deje sa to v domoch, kde vládne osamelosť, ale aj v zariadeniach opatery, kde hrozí, že jedinečnosť každého človeka sa zredukuje na číslo jeho postele alebo na jeho diagnózu.
Cirkev je povolaná byť matkou všetkých
Slávenie Svetového dňa starých rodičov a seniorov je podľa pápeža príležitosťou znovu objaviť, že Cirkev je povolaná byť matkou všetkých a že v každom veku je vždy možné objaviť sa ako Božie deti. Svätý Otec preto vyzýva najmä mladších:
„Nech je tento deň podnetom pre všetkých, osobitne pre tých najmladších, aby si znovu osvojili krásny zvyk navštevovať svojich starých rodičov, seniorov v rodine, ako aj tých, ktorí nedostávajú nijakú návštevu. Prineste im týmto posolstvom a svojou prítomnosťou blízkosť a náklonnosť pápeža.“
Cirkev pozná utrpenie svojich starších detí, vie, že sa na nich až príliš často hľadí s predsudkom a považujú sa za príťaž; uvedomuje si, že ekonomika zameraná na zisk oslabuje rodinné putá a že mnohí seniori ostávajú sami, keď sú ich deti nútené migrovať alebo niekedy bojovať vo vojne. Práve preto Cirkev s radosťou ohlasuje Pánov prísľub: „Ja však na teba nikdy nezabudnem!“
Pápež pripomína aj výzvu súčasnej doby: „V dobe, ktorá má sklon zrýchľovať a trieštiť, ľudské telo neprestáva žiadať, aby sa oň starali a aby ho uznali ruky schopné nežnosti, pozorné mysle a dobré slová. Digitálna kultúra znásobuje spojenia a ponúka nové možnosti stretnutia; ľudské srdce si však uchováva nezrušiteľnú potrebu blízkosti,“ cituje Lev XIV. svoju encykliku Magnifica humanitas (porov. 239).
Ani v starobe neprestávame byť Božími deťmi
Je sladké v každom veku, no zvlášť vtedy, keď človek už nie je mladý, objaviť, ako to vyjadril blahoslavený Ján Pavol I., že sme adresátmi „nehynúcej Božej lásky. Vieme: vždy má oči otvorené nad nami, aj keď sa zdá, že je noc. Je otcom; ba ešte viac je matkou“ (Anjel Pána, 10. septembra 1978). Ani v starobe totiž neprestávame byť synmi a dcérami, a preto stále platí pozvanie vrátiť sa do Božieho náručia, do lásky, ktorá je otcovská i materská zároveň.
Svätý Otec si všíma, že na rozdiel od minulosti možno dnes čoraz častejšie zostarnúť bez reálnej skúsenosti viery. Pokročilý vek sa práve vtedy môže stať vhodným časom na to, aby človek začal alebo obnovil duchovný život a spoznal, že Boh je podľa slov svätého Augustína „matkou, lebo zohrieva, lebo živí, lebo dojčí, lebo opatruje“ (Komentár k Žalmu 26, II, 18). „Nikdy nie je príliš neskoro začať sa obracať na Pána. Môže to byť veľký dar pre všetkých,“ píše pápež.
„Nový ľud“ a povolanie krehkosti
Pápež František hovoril o senioroch ako o „novom ľude“ (Katechéza, 23. februára 2022), pretože počet ľudí v pokročilom veku nebol v dejinách ľudstva nikdy taký vysoký. Lev XIV. povzbudzuje: „Nebojte sa krehkosti!“ Práve táto slabosť v sebe podľa neho ukrýva nový potenciál, ktorý osvecuje aj ostatné obdobia života. Keď je krehkosť prijatá a uznaná, „otvára srdce vzájomnej podpore a vzývaniu Toho, ktorý môže darovať to, čo nedokáže zaručiť nijaká ľudská moc: hlboké zmierenie sŕdc a s ním pravý pokoj“ (Stretnutie s alžírskou komunitou, Bazilika Notre-Dame d’Afrique, Alžír, 13. apríla 2026).
Tak možno podľa pápeža prežívať starobu po kresťansky: ako „krehkí“, no zároveň „povolaní“. Muž i žena sa totiž môžu znovuzrodiť aj v starobe (porov. Jn 3, 4 – 6) a zvolať spolu s prorokom, že práve v obrátení a v pokoji je naša spása (porov. Iz 30, 15).
Výzva k vytrvalej modlitbe za pokoj
V čase poznačenom vojnovým a sociálnym násilím sa mnohí pýtajú, aký bude svet, v ktorom budú vyrastať ich vnúčatá. „Vyzývam vás, najdrahší, aby ste sa spolu so mnou vytrvalo modlili, aby na celý svet čím skôr zavládol pokoj,“ prosí Svätý Otec.
V závere posolstva pápež ďakuje seniorom za to, že ho každý deň sprevádzajú svojimi modlitbami, osobitne keď sa modlia svätý ruženec, a zveruje im želanie: „Nech nás Pán vždy obnovuje vo viere, nádeji a láske, on, ktorý na nás nikdy nezabúda!“
Martin Jarábek – VaticanNews